Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje mladých ľudí. Vyberáme z portálu poľnoinfo.

Lada Debnárová pre poľnoinfo.sk

 Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje mladých ľudí.

Priemerný vek zamestnancov v našom rezorte je dnes takmer 50 rokov. Na jednej strane je to odvetvie, ktoré problémy fackujú zľava - sprava, no na strane druhej tiež príležitosť realizovať svoje sny o krásnej krajine a kvalitných domácich potravinách. A v tomto smere sú mladí nepoučiteľní.

ASYF je anglická skratka pre Združenie mladých farmárov na Slovensku. Zoskupuje takmer 100 mladých farmárov - ľudí vo veku od 18 do 40 rokov, ktorí majú záujem pracovať v poľnohospodárstve. Od roku 2008 svojim členom poskytuje informácie, vzdeláva a zastupuje ich pri rokovaniach s exekutívou. Je členom Európskej rady mladých farmárov (CEJA) a Vidieckej platformy. Aj vďaka práci ASYFu dnes Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) začína posielať rozhodnutia k žiadostiam v rámci podopatrenia 6.1 Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014-2020.

„Prvýkrát sa na Slovensku realizuje takýto podporný systém pre mladých farmárov. Vysoký záujem mladých potvrdzuje vyše 2000 podaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) v rámci podopatrenia 6.1. Na jednej strane nás to teší, no, žiaľ, vyskytli sa aj obavy, že žiadosti podávali aj „špekulanti“. To sú osoby, ktoré vnímajú iba možnosť získať 50 000 euro, no v skutočnosti nemienia poctivo, ani dlhodobo pracovať v oblasti poľnohospodárstva. Hrozilo, že kvôli takýmto špekulantom PPA celú výzvu zruší. PPA chcela sprísniť podmienky a vypísať druhú výzvu, čo by však mohlo trvať aj rok, či dva. Tiež hrozilo, že v rámci druhej výzvy by sa už nemohli o podporu uchádzať tí mladí farmári, ktorí si už založili SHR, teda začali podnikať,“ hovorí Zsolt Cserge, člen predsedníctva ASYF.

Nové podmienky by totiž museli prejsť schvaľovacím procesom na Európskej komisii, čo by tiež proces zdržalo o ďalšie mesiace. Našťastie PPA vypočula zástupcov ASYFu a spolu sa im podarilo konštruktívne a systematicky nastaviť taký spôsob, aby sa mohlo ďalej pokračovať vo vyhodnocovaní tejto výzvy. Aký bude teda ďalší postup?

„Keď žiadateľ obdrží kladné rozhodnutie PPA, môže podpísať zmluvu s PPA o poskytnutí NFP. A následne môže podať žiadosť o platbu. A tu príde tá novinka, s pomocou ktorej PPA eliminuje neželaných špekulantov. Pred odoslaním finančných prostriedkov na účet žiadateľa, vykoná u neho PPA  fyzicky na mieste tzv. „kontrolu potenciálu dosiahnutia cieľov vypracovaného podnikateľského plánu“. Teda zistí, aká je forma vlastníctva pôdy, na ktorej žiadateľ podniká, zhodnotí reálnosť plánov a cieľov projektu a iné. Tento proces môže trvať aj 6 mesiacov. Ak si to zrátame, prejde možno apríl – máj, kým sa uzavrú zmluvy a ďalší polrok kým prebehnú kontroly PPA. Preto chcem upozorniť úspešných žiadateľov, aby si zvážili, či o platbu požiadajú ešte v tomto roku. Ak dôjde k tomu, že po kontrole PPA im prídu peniaze na účet v novembri-decembri, hrozí, že ich nevyužijú v tomto roku a príjem budú musieť priznať do základu dane. Preto by som odporúčal, ale samozrejme je to individuálne, aby si žiadosti o platbu podali na PPA až začiatkom budúceho roka,“ spresňuje Zsolt Cserge.

Mnohí mladí žiadatelia sa spoliehali aj na to, že hneď dostanú 50 000 eur, no nie je to tak. V podmienkach podopatrenia 6.1 je uvedené, že na základe prvej žiadosti o platbu môže žiadateľ získať iba časť – 35 000 euro. Druhú časť, 15 000 euro, dostane po splnení záväzkov a cieľov svojho spracovaného podnikateľského plánu. Teda najskôr po dvoch rokoch, ale najneskôr do piatich rokov od podpisu zmluvy. Podľa podmienok výzvy musí byť projekt udržateľný najmenej 7 rokov, ako záväzok. No niekedy aj človek s najlepšími úmyslami a dobrým plánom nemusí byť úspešný. Začať samostatne podnikať je vážne rozhodnutie, ktoré prináša mnoho rizík.

„ASYF odporúča každému úspešnému žiadateľovi dôkladne si prečítať zmluvu, ktorú podpisuje s PPA, pretože v zmluve sú uvedené všetky detaily súvisiace s platbou, ako aj následky, ak nedodrží podmienky. Už sme počuli o prípadoch ľudí, ktorí by radšej odstúpili od zmluvy, aj keď dostanú kladné rozhodnutie PPA. Nemusí ísť o spomínaných špekulantov, len si skrátka mladí zvážili svoje reálne možnosti. V takomto prípade ešte vždy môžu stiahnuť svoje žiadosti až kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Je to tiež jediné východisko, ak chcú minimalizovať svoje riziká a straty. A nielen to, ak totiž niektorý žiadateľ nesplní podmienky a ciele, PPA bude vymáhať finančné prostriedky a prípadne môže spolupracovať aj s políciou,“ upozorňuje Zsolt Cserge.

Jedným z kľúčových predpokladov podnikania na pôde je samozrejme pôda. Dostať sa k potrebným hektárom môže byť prvou skúškou šikovnosti pre mladých farmárov. V krajine, kde cena pôdy láka rôznych investorov a začína bitka o každý švík zeme, môžu záujemci očakávať skôr problémy a pripraviť sa na veľmi dlhé „vybavovačky“. 

„Pôda je veľmi vážna a citlivá téma. Medzi mladými farmármi sú aj takí, ktorých predkovia hospodárili na svojej pôde, no dnes ju má v prenájme subjekt napr. na 20 rokov a nemôžu sa k nej dostať. Je to riziko, ktoré musia podnikatelia znášať. Tri základné zákony, t.j. zákon č.140/2014 o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č.330/1991 o pozemkových úpravách a zákon č.504/2003 o nájme poľnohospodárskej pôdy, sú predmetom legislatívnych úprav už v tomto roku. ASYF veľmi aktívne spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, navrhuje systematické a dlhodobo udržateľné riešenia, ktoré by zohľadnili aj mladých záujemcov o pôdu. V zmysle podopatrenia 6.1 môžu žiadatelia, ktorí získajú štatút „mladý farmár“ tým, že im PPA uzná podnikateľské plány (pozn. pošle kladné rozhodnutie), požiadať Slovenský pozemkový fond (SPF) o poľnohospodársku pôdu. Ale najviac iba v rovnakej výmere, akú už žiadateľ vlastní, alebo má v nájme, v pomere 1:1. Teda napr. ak mám 10 ha poľ. pôdy (6 ha vlastním a 4 ha si prenajímam), môžem SPF požiadať o 10 ha. Najviac to však môže byť 28 ha. Miesto pozemku si však vybrať nemôžem. Záleží na tom, či má SPF v želanom katastri v správe nejaký pozemok, o ktorý mám ako podnikateľ záujem. Určite sa nájdu aj také katastre, kde SPF nemá žiadne poľnohospodárske pozemky v správe, a teda nebude schopný vyhovieť všetkým žiadateľom. Na druhej strane asi nemá ekonomický zmysel vziať do prenájmu pôdu z SPF, ktorá je vzdialená niekoľko desiatok kilometrov od mojich pozemkov. Bude záležať na prístupe a ochote SPF. Tento systém nastavovalo už predošlé vedenie, takže nájomné zmluvy, ktoré podniky uzatvárali s SPF na najbližšie roky, už obsahujú klauzuly, kde sa ráta s tým, že SPF môže poskytnúť uvoľnenú pôdu mladým farmárom. Je to možno beh na dlhé trate, ale systém je už nastavený a mladí farmári očakávajú, že spolupráca bude pozitívna, efektívna aj flexibilná,“ dúfa Zsolt Cserge.

Každý, kto začína podnikať, o to viac v poľnohospodárstve, potrebuje finančné zdroje. Pre úspešných žiadateľov v rámci prvej výzvy podopatrenia 6.1 vyčlenili 25 mil. eur z celkových 30 mil. eur. V prvom kole bude teda podporených asi 500 žiadateľov. No úspešných by mohlo byť viac, preto ASYF požiadalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), aby presunulo finančné prostriedky alokované v podopatrení 4.1 pre mladých farmárov so štatútom do výzvy v rámci podopatrenia 6.1. Ide o približne 18 miliónov eur. V súčasnosti Slovensko čaká na oficiálne potvrdenie súhlasu z Európskej komisie, aby sa mohol tento presun vykonať. Celkovo by tak mohlo podporu získať až 1000 žiadateľov. No kým sa k týmto prostriedkom dostanú, musia nejako začať. Môžu mladí, bez väčších skúseností, či záruk, siahnuť u nás po bankových produktoch?

„ASYF pravidelne organizuje kluby mladých farmárov s odbornými prednáškami a na týchto stretnutiach sa prezentujú aj banky, ktoré mladým poskytujú pôžičky na podnikateľské účely, rádovo v desiatkach tisíc eur. Úroky sú individuálne, v závislosti od zaistenia pôžičky, od 4 do 13%. Niektoré banky majú špeciálne programy a úvery na nákup pôdy. Práve prebiehajú rokovania, aby bolo možné tieto finančné prostriedky okrem nákupu pôdy, využívať aj na režijné náklady na chod začínajúceho podniku. Keď žiadateľ o NFP dostane kladné rozhodnutie PPA, môže už osloviť banky a zmapovať si podmienky poskytovania pôžičiek finančných inštitúcií. Každý sa rozhoduje sám, no treba myslieť dopredu. Aj v súvislosti s tým, ak sa úspešný žiadateľ rozhodne podať si žiadosť o platbu na PPA až začiatkom budúceho roka, môže potrebné investície v tomto období čiastočne prefinancovať s bankovým úverom,“ radí Zsolt Cserge.

Chce to odvahu. Rozhľadenosť, množstvo vedomostí, zvládnutie modernej techniky i technológií. Ale aj lásku a úctu k pôde, k zvieratám, k životu. Čo mladých láka, alebo motivuje podnikať v poľnohospodárstve? Ponúka im tento rezort dostatočné uplatnenie, splnenie ich očakávaní a patričné finančné ohodnotenie? Prečo neváhajú riskovať?

„Mňa osobne, podobne ako niektorých ďalších, sa týka generačná výmena,“ priznáva Zsolt Cserge a pokračuje. „Vyrástol som na rodinnej farme a moji rodičia odchádzajú do dôchodku. Mám záujem pokračovať v poľnohospodárskej činnosti. Myslím si, že tu vzniká priestor pre mladú generáciu, aby mohli vybudovať vlastné podniky. Aj mladých trápia problémy s kvalitou dovážaných potravín, ktoré precestujú celú zemeguľu, často sú nižšej kvality a obsahujú aj nebezpečné látky. Mladí farmári vidia a chcú využiť potenciál - vyrábať regionálne kvalitné slovenské potraviny a vytvárať pracovné miesta na vidieku,“ uzatvára Zsolt Cserge, člen predsedníctva Združenia mladých farmárov na Slovensku.

Mladí poľnohospodári chcú prispieť k tvorbe pridanej hodnoty na Slovensku a budovať trvaloudržateľnú agropotravinársku výrobu. No, rovnako ako celý sektor na Slovensku, by potrebovali poznať kvalitnú dlhodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, aby bolo zrejmé, kam je potrebné nasmerovať investície a podpory. Mladým patrí budúcnosť a aj od nich záleží, ako bude vyzerať naša krajina a či sa dožijeme zlepšovania kvality života na vidieku.