Čerpanie prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka
Všetky peniaze neprepadnú. Môžu sa využiť na riešenie
krízových situácií
Čerpanie prostriedkov z
Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka bolo témou aj na zasadaní
agroministrov (AGRIFISH), ktoré sa v pondelok a v utorok uskutočnilo v
Luxemburgu. Tému prinieslo na zasadanie Slovensko, ktorému ostáva do konca roka
vyčerpať ešte 260 miliónov eur a hrozí, že o tieto peniaze príde.
„Celkom jedenástim členským
štátov hrozí automatické zrušenie viazanosti k 31. decembru tohto roka. Napriek
enormnému úsiliu implementačných orgánov v rokoch 2023 a 2024 hrozí vzhľadom na
aktuálne platné opatrenia, že nebudeme vedieť zabrániť strate prostriedkov,“
predniesol na zasadaní AGRIFISH zástupca Slovenska, štátny tajomník agrorezortu
Vladimír Vnuk.
Minister pôdohospodárstva Richard
Takáč na zasadaní nebol prítomný napriek tomu, že rokovania sa podľa
zverejnenej prezenčnej listiny zúčastnila väčšina európskych ministrov
pôdohospodárstva.
Slovenský návrh podporilo 12
štátov
„Žiadame preto Európsku komisiu
aby nám pomohla nájsť efektívne riešenie tejto situácie, ktorá nastala
následkom okolností, ktoré členské štáty nemohli ovplyvniť,“ povedal Vladimír
Vnuk.
Slovenské stanovisko podporilo 12
štátov, vrátane Českej
republiky, Holandska, Írska, Dánska, Rakúska či Španielska.
Agrokomisár Janusz Wojciechowski
pri tejto príležitosti informoval o v pondelok prijatom rozhodnutí EK, že
nevyužité prostriedky z fondu rozvoja vidieka sa môžu presmerovať a využiť na
odstránenie následkov krízových situácií ako sú epidémie zvierat či prírodné
katastrofy.
„Je dôležité, aby všetky členské
štáty mohli využiť prostriedky určené na pomoc poľnohospodárom. EK je ochotná
maximálne spolupracovať s nimi na tom, ako minimalizovať stratu prostriedkov.
Využije na to všetky možné nástroje, ako napríklad výnimky na základe vyššej
moci i kompenzácie pre postihnutých prírodnými katastrofami a ďalšie, na
základe návrhu, ktorý sme prijali v pondelok,“ povedal Wojciechowski.
Krízových rezerv je málo
Riešeniu kríz a klimatických
udalostí sa venovali ministri aj v ďalších bodoch. Hovorili o možnosti
posilnenia fondu poľnohospodárskych
rezerv. Wojciechowski pri tejto príležitosti pripomenul, že spoločná poľnohospodárska
politika obsahuje širokú škálu nástrojov na riešenie následkov prírodných
katastrof a ohrození trhu.
„V rámci SPP sú v strategických
plánoch zahrnuté prostriedky na posilnenie dlhodobej odolnosti. Ide napríklad o
preventívne investície na obnovu produkčného potenciálu. Je tu možnosť
poskytnúť prostriedky v hodnote 42-tisíc eur z Programu rozvoja vidieka pre
subjekty postihnuté prírodnými katastrofami. Členské štáty budú mať väčšiu
flexibilitu ako tieto prostriedky využiť a tie budú v plnej výške hradené z
európskych fondov. Maximálna výška je desať percent celkového rozpočtu, ak majú
štáty nevyčerpané prostriedky v tejto výške,“ uviedol.
Súhlasil s názorom, že je
potrebné, aby bola poľnohospodárska rezerva vyššia, pretože klimatické javy sa
budú v budúcnosti opakovať častejšie. Zároveň je podľa neho potrebné vyčleniť
ďalšie nástroje na dlhodobú adaptáciu a odolnosť poľnohospodárskych podnikov
voči klimatickým zmenám.
Slovensko návrh na posilnenie
fondu poľnohospodárskych rezerv podporilo, avšak nesúhlasí s tým, aby sa
posilňovanie poľnohospodárskej finančnej rezervy dialo na úkor aplikácie
finančnej disciplíny platieb.
Slovensko spolu s Bulharskom
zároveň podporilo rumunský návrh, aby sa dočasný krízový rámec predĺžil aspoň
do konca budúceho roka a aby bola maximálna čiastka pre jeden poľnohospodársky
podnik zvýšená z terajších 280 tisíc eur na dvojnásobok, teda na 560 tisíc eur.
Maďarsko navrhlo, aby sa na SPP
nevzťahovali podmienky právneho štátu
Maďarské predsedníctvo
sformulovalo stanovisko k budúcnosti SPP po roku 2027, jeho návrh podporilo 26
štátov.
„Sformulovali sme silný a zásadný
odkaz pre EK a taktiež spoločenstvu farmárov. Prioritou maďarského
predsedníctva bola poľnohospodárska politika, v jadre ktorej sú farmári a ktorá
je schopná čeliť krízam, je konkurencieschopná, udržateľná a založená na poznatkoch,“
povedal István Nagy, minister poľnohospodárstva Maďarska, predsedníckej krajiny
EÚ.
Podpora poľnohospodárom sa podľa
neho nesmie znížiť a nesmie byť z nej vylúčený niekto len preto, že na neho
budú únijné pravidlá klásť dodatočné ekologické požiadavky. Prostriedky SPP by
sa nemali využívať na plnenie iných cieľov, napríklad ekologických.
„Všetky opatrenia, ktoré alokujú
prostriedky SPP na iné ciele, ohrozujú potravinovú bezpečnosť,“ povedal István
Nagy.
Maďarsko zahrnulo do návrhu aj
požiadavku, aby bol fond SPP nezávislý a nemohlo byť uvoľnenie prostriedkov z
neho ovplyvnené podmienkami ako napríklad nezávislosť justičného systému.
Maďarsko má od decembra 2021 ako jediný štát únie zablokovanú časť prostriedkov
z eurofondov. EÚ mu vyčíta, že nemá nezávislý právny systém a kritizuje zásahy
štátu v oblasti školstva, kultúry či neplnenie európskych azylových zákonov.
Vývoz z EÚ stúpa
Komisár Wojciechowski vyzdvihol,
že EÚ v roku 2023 dosiahla rekordný prebytok v obchode s poľnohospodárskymi a
potravinovými produktami vo výške 70 miliárd eur. Ukazuje sa zároveň, že tento
rok bude rovnako dobrý – v prvom polroku vývoz prevyšoval dovoz v hodnote 33.7
miliárd eur, čo je o 1,5 miliardy viac v porovnaní s rovnakým obdobím
predchádzajúceho roka.
Komisár zároveň spomenul obchod s
Ukrajinou, v ktorom síce má EÚ prebytok (vývoz bol v hodnote 69 miliárd a dovoz
v hodnote 50 miliárd eur), avšak polovica celkového dovozu do EÚ tvorili práve
poľnohospodárske potravinové produkty – v hodnote 25 miliárd eur. Ich vývoz
predstavoval šesť miliárd eur.
Problémy v potravinovom reťazci
Ministri sa ďalej zaoberali
hlavnými výzvami z hľadiska potravinového reťazca, ktorý zahŕňa
poľnohospodárstvo, výrobu potravín a nápojov, veľkoobchod, maloobchod a
reštauračný sektor. Správa Maďarska upozornila na také problémy, ako je
chýbajúca harmonizácia označovania potravín a rozličné štandardy pre tovary
vyrobené v EÚ a dovezené zo zahraničia v oblastiach udržateľnosti, práv zvierat
či informácií konzumentom.
Autor článku: Klaudia Lászlóová -
poľnoinfo.sk