Čo nám dal Erasmus+ Mládežnícka akcia pre prírodu a duševnú pohodu v Hokovciach
V dňoch 18. - 23. júla 2022 sme v Hokovciach hostili vzdelávaciu aktivitu v rámci projektu Youth Action for Nature and Well-Being, 2020-3-IE01-KA205-082885. V poradí už druhý tréning v rámci projektu (prvý bol v apríli v Dubline) mal za cieľ ponúknuť mladým ľuďom vo veku od 16 do 20 rokov nové podnety v environmentálnej oblasti ako mať vplyv na veci okolo nás a tiež poskytol priestor na kultúrnu výmenu. Projekt sa zameriava aj na pohodu, ako si môžeme zachovať pozitívne duševné zdravie a zabezpečiť, aby bol náš ekologický aktivizmus strategický!
Prvý deň sme venovali zoznamovaniu sa, interaktívnym hrám, predstaveniu programu a cieľov projektu. Poobede sme si vyšli na Počúvadlo, kde sme sa schladili vodnými športami podľa záujmu. Večerný program sa niesol v kultúrnom duchu. Začal sa podávaním typického slovenského jedla, a to kačky s lokašmi a kapustou, škvarkovými pagáčikmi, chlebom s masťou a cibuľou pričom nám hral heligongár v sebechlebskom kroji. Slovenskí účastníci si pripravili Kahoot kvíz o Slovensku, jazykolamy a porekadlá, ktoré pri doslovnom preložení do angličtiny znejú dosť nelogicky. Postupne sa nám hostia predstavili a aj svoje krajiny. Večer sme ukončili podávaním makovej a tvarohovej štrúdle ako aj lotyšskými dobrotami.
Cieľom druhého dňa bolo získať konkrétnu predstavu prečo sme tu, čo sa už v rámci projektu urobilo a ako sa cítime v oblasti eko-aktivizmu. Doobeda sme zisťovali ako sme na tom s našimi hodnotami a silnými stránkami, mapovali sme eko-úzkosť v nás a okolo nás. Poobede sme si prakticky vyskúšali prácu s prírodným materiálom v Lišov múzeu, kde sme pracovali v 5 workshopoch (výroba syru a masla, spracovanie vlny, tkanie na krosnách, prírodné staviteľstvo a aranžovanie). Večer nám spestril tanečný workshop v prevedení DFS Vartášik.
Tretí deň sme sa zameriavali na to, čo by sme mohli urobiť pre pozitívnu zmenu v nás a okolo nás. Lektorka zo Španielska nám predstavila špirálu udržateľnosti, zamysleli sme sa nad tým ako fungujú rôzne systémy pomocou modelu ľadovca, hľadali sme pákové body problémov, resp. ich riešení. Poobede sme navštívili VIA FERRATY na Skalke, ktoré sú jedinečnou turistickou atrakciou. Tu si mohli naši mládežníci otestovať svoju odvahu a zistiť ako dokážu čeliť prekážkam. Zistili, že vďaka vzájomnej podpore vedia prekonať aj na prvý pohľad neprekonateľné.
Štvrtok sa niesol v duchu návodu AKO vieme dosiahnuť pozitívnu zmenu v našom okolí. Pozvali sme hosťa z IUVENTY, ktorý cez zoom prednášku predstavil Európsky rok mládeže a aktivity EÚ, ktoré sa v rámci neho konajú a ako sa mladí ľudia môžu do týchto aktivít zapojiť. Zameral sa na Európsky zbor solidarity prostredníctvom čoho sa môžu mladí ľudia z EÚ aktívne zapájať do komunitných projektov. Následne nám lektor z Írskej organizácie predstavil „rozvoj založený na aktívach“ (Asset-Based Development), využívajúci prístup zameraný na silné stránky danej komunity. Poobede sme sa vydali na exkurziu do Novej Bane, kde nás privítal pán primátor na miestnej radnici, predstavil nám mesto a prácu s mládežou. Na gymnáziu nám pani riaditeľka predstavila úspešné projekty študentov a pre študentov. Potom sme vyšľapali na Zvoničku, kde nám členovia mládežníckeho parlamentu predstavili svoju činnosť a zrealizované aktivity.
Posledný deň účastníci tvorili projektové zámery a vzájomne sa zdieľali so svojimi plánmi. Poobede sme prežili opäť v Lišov Múzeu, spoločne sme si pripravili večeru v hlinenej peci, navštívili skalné obydlia, kde sme spoločne vyjadrili vďaku za prežitý týždeň. Týždeň sme ukončili odovzdaním certifikátov a ťažkým lúčením. Projekt však nekončí a najbližšie sa vidíme už v októbri v Lotyšsku.
Takto to videli naši účastníci:
Barbora Štigová: Erasmus v Hokovciach bol plný zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem. Stretla som super nových ľudí, spoznala krásy Slovenska, o ktorých som ani nevedela a to najhlavnejšie, dozvedela som sa veľa o ekológii a možnostiach spraviť zmenu. Jednou z aktivít, ktorá mi najviac utkvela v pamäti bola písanie rozličných problémov do nami nakresleného stromu. Tie sme nakoniec spojili s reálnym kusom prírody a tak aj pochopili ich dôležitosť. Ako veľké plus beriem fakt, že sme veľkú časť dňa strávili von. Dokázali sme sa tak ešte viac spojiť s prírodou a nájsť aj vnútorný pokoj. Ďalším plusom bolo, že lídri boli veľmi príjemní a dokázali nám skvelo sprostredkovať ideu projektu. Tiež boli veľmi ústretoví a vedeli nám vždy pomôcť alebo nás podporiť pri našich nápadoch. Ako posledné, by som chcela poďakovať za túto príležitosť. Som rada, že som sa mohla zúčastniť na projekte, ktorý sa zaoberal takou potrebnou témou a ukázal nám, že máme možnosť niečo zmeniť.
Lívia Zajaková: Erasmus v Hokovciach patrí k jedným z mojich doteraz najlepších skúseností a zážitkov. Nie len, že som spoznala ľudí zo sveta, spoznala som ďalšie kúty Slovenska a upevnila vedomosti v rámci mentálneho zdravia a prírody. Vysoko vyzdvihujem fakt, že sme poobedný čas, trávili von, v prírode a nadväzovali s ňou kontakt. Bol to pre mňa veľmi príjemný čas, kedy som si mentálne oddýchla a mala priestor na spoznávanie sa s inými ľuďmi. Veľmi sa mi páčila aj teoretická časť, veľa som sa naučila a aplikovala som to neraz už v živote. Prístup lídrov bol nad limity, boli tu pre nás s čímkoľvek a kedykoľvek sme potrebovali, výklad bol zrozumiteľný a prínosný. Celkovo hodnotím tréning za veľmi prínosný, ocenila by som viac práce v medzinárodných skupinách, kratšie pracovné stretnutia a určite ponechať poobedný pobyt v prírode. Veľmi sa z toho teším, dalo mi to veľa do života, či už vedomostí, priateľstiev a zážitkov.
Ema Korbášová: ...Každý deň mal svoj vlastný názov. Pondelok sa niesol pod názvom „Getting to know each other“ a v skratke bol celý o spoznávaní sa, snahe naučiť sa cudzie mená, rozdelení úloh a oboznámením sa s projektom a jeho cieľmi. „Why are we here? “ - bola hlavná téma utorka. V stredu sme sa rozprávali o tom, čo všetko môžeme urobiť my... Štvrtok bol celý o spôsoboch AKO môžeme pomôcť. Posledný deň, piatok, mal názov „Reflection and new steps“... Myslím si, že tento projekt bol naozaj dobre premyslený a zorganizovaný a taktiež ma aj oboznámil s viacerými možnosťami, ako pomôcť nášmu prostrediu. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť a na chvíle strávené v Hokovciach len tak ľahko nezabudnem. Našla som si rôznych nových kamarátov, s ktorými plánujem naďalej udržiavať kontakt a naučila som sa aj veľa o iných kultúrach. Som si istá, že v budúcnosti budem vyhľadávať viac takýchto projektov a príležitostí a vrelo odporúčam robiť to isté aj ostatným.
Naďa Bellová: Všetko sa to začalo na mojej ceste do Hokoviec. Tešila som sa, akých ľudí tu stretnem a čo všetko sa naučím. My, účastníci zo Slovenska sme sa stretli už v nedeľu, na rozdiel od Írov, Španielov a Lotyšov, ktorí prileteli až skoro ráno v pondelok. Takisto v pondelok začal aj náš program... Vždy sme sa najviac tešili na poobedia, počas ktorých sme chodili na výlety a lepšie spoznávali Slovensko... Počas celého týždňa sme trávili voľný čas v bazéne, alebo v okolí hotela a spoznávali sme sa nielen v národných skupinách, ale aj mimo nich. Tento projekt bol pre mňa obrovská skúsenosť, príležitosť a vlastne aj motivácia začať ešte viac pomáhať našej planéte. Okrem krásnych zážitkov som si našla aj veľa nových kamarátov s podobnými záujmami a dúfam, že aj naďalej s nimi budem v kontakte.
Rebeka Melichárová: Keďže som už bola súčasťou kultúrnej výmeny v Dubline, mala som to potešenie byť svedkom celkového zlepšenia programu, aktivít a objavovania krajiny. Tentokrát som mala tú česť tlmočiť z angličtiny do slovenčiny a opačne, a tak som získala nové skúsenosti s porozumením jazykov. Mojou najobľúbenejšou časťou celého týždňa bola príjemná spoločnosť Írov, Lotyšov, Kataláncov a samozrejme ich úžasných lídrov. Milovala som atmosféru, spoločné príbehy, fakt, že som sa naučila trochu španielčiny, katalánčiny a lotyštiny. Aktivity, ktorých sme sa zúčastnili pred poludním, mi poskytli nový pohľad a som si istá, že aj ostatní účastníci sa naučili, ako správne používať túto sadu nástrojov. Ďalšia vec, ktorú som zbožňovala, bolo že cudzinci mohli zažiť útržky slovenskej kultúry, od kuchyne cez hudbu až po fakt, že letá sú u nás horúce. Návšteva kultúrneho múzea v posledný deň bola ďalším vrcholom, pretože jedlo, na ktorom sa každý podieľal, bolo chutné a bolo príjemné vidieť, ako sa všetci dobre bavia. Spievali sme nejaké pesničky a rozprávali sa toľko, že sme sa takmer zdráhali odísť. Keby som mala možnosť prežiť ten deň znova, z celého srdca by som to urobila. Diskutovanie o rôznych typoch problémov a tvorivé vytváranie riešení mi určite dalo iný pohľad na život a priatelia, ktorých som si našla v rámci iných národných skupín, so mnou vždy zostanú. Dúfam, že aj nasledujúce dve podujatia v Katalánsku a Lotyšsku budú rovnako úspešné a všetkým účastníkom prajem veľa trpezlivosti a ochoty naučiť sa niečo nové.
Sára Hana Slaninová: Skúsenosť. Týmto jedným slovom by som opísala celú vzdelávaciu aktivitu, ktorej som mala možnosť byť súčasťou. Prečo práve skúsenosť? Tento pobyt mi dal veľmi veľa, čo sa týka seba objavovania, nových poznatkov najmä z oblasti životného prostredia, prekonávania vlastných limitov, nových zručností a oveľa viac... V raných hodinách sme pilne pracovali a vzdelávali sme sa a poobede sme sa vybrali spoznávať Slovensko a jeho kultúru. Môj najsilnejší a aj úplne nový zážitok bol z ferát na Skalke, kedy som prekonala samú seba a v živote by som nepovedala, že by som liezla dobrovoľne po skalách. Čo sa týka vzdelávacích aktivít, tam som sa naučila tiež veľmi veľa. Mne osobne priniesol posledný deň veľmi veľa nových poznatkov z hľadiska projektov, ich plánovania a následne aj samotnej realizácie. Dostali sme totiž materiály, v ktorých bolo zahrnuté všetko, čo sme za celý týždeň brali. Na konci boli priložené šablóny, do ktorých bolo treba vpísať všetky oblasti projektu. Šablóna obsahovala všetko, o čom sme sa učili. Tento spôsob mi veľmi vyhovoval, lebo každý deň sme niečo prebrali, poobede sme išli na výlet, vo večerných hodinách sme sa na to všetko spätne pozreli a posledný piaty deň bol na to, aby sme to všetko využili. Toto bolo pre mňa veľmi prínosné a úplne nové, lebo ešte nikdy som sa s takýmto plánovaním a vzdelávaním nestretla. Túto aktivitu sme ukončili milým vďakyvzdaním, ktoré prebiehalo tak, že každý dostal papier s ďakovnými odkazmi od všetkých účastníkov. Celý týždeň hodnotím veľmi pozitívne z hľadiska vzdelávania, zážitkov, nových kamarátstiev, ale aj jazykových zručností, keďže celý týždeň sme komunikovali v anglickom jazyku. Ďakujem za túto jedinečnú príležitosť zúčastniť sa a byť v kruhu ľudí, ktorým nie je ľahostajná ich budúcnosť, a ani budúcnosť našej planéty.
Samuel Šadlák: ...Týždeň sme ukončili veľkou hostinou v múzeu v Lišove, kde sme si ako slovenská skupina pripravili tradičné slovenské jedlo halušky s bryndzou a slaninkou, ktoré chutili aj zahraničným účastníkom, keďže nakoniec sme halušiek spravili málo...Pred zapojením do projektu som mal určité obavy ohľadom cudzích ľudí, mojej angličtiny ale aj toho, že som mal byť jediný chlap zo slovenského tímu. Ale som neskutočne rád, že som nezaváhal a zapojil sa. Tento projekty mi pomohol v zmýšľaní o ekológii, pomohol mi v tom aby som sa odvážil komunikovať v angličtine a hlavne spoznať nových ľudí s podobnými záujmami a nájsť si nových kamarátov. Bol to pre mňa skvelý týždeň v príjemnej komunite ľudí a odniesol som si z neho kopu nezabudnuteľných zážitkov. Som rád, že som sa niečoho takéhoto mohol zúčastniť.
Romana Jarábeková: Veľmi sa mi tam páčilo. Priateľskí, otvorení ľudia, útulný a krásny hotel s parkom a malým zámkom v blízkosti. Okrem prednášok o prírode a ochrane sme sa zúčastnili pešieho výletu, workshopov a rôznych výletov do prírody. Hovoriť po anglicky bolo pre mňa zo začiatku trochu náročné, ale po pár dňoch som si na to začala zvykať. Teraz to vnímam ako úžasný zážitok. Mala som možnosť spoznať nových ľudí a získať nové zručnosti. Odporúčam to každému. Verte mi, stojí to za to.
Nina Živčáková: Počas tohto týždňa som sa naučila naozaj veľa nových veci. Nové poznatky o prírode, o životnom prostredí, ale aj o sebe samej. Všetky aktivity, ktoré mi toto priniesli, boli v angličtine a tak som mala aj možnosť rozvíjať svoju slovnú zásobu. A taktiež som si uvedomila, že nie je dôvod prečo by som sa mala báť ísť a stráviť týždeň v prostredí s novými ľuďmi z iných krajín a komunikovať v inom jazyku. Samozrejme v každom jednom dni bolo trošku stresu a nervozity, ale nakoniec všetko dopadlo dobre a z každého dňa som mala veľmi dobrý pocit. Ale ten ,, dobrý pocit“ by som nemala keby tam neboli takí úžasní ľudia, s ktorými sme mohli zdieľať nápady pri aktivitách, ale aj počas voľného času... A pre toto všetko som veľmi vďačná, že som sa mohla zúčastniť tohto projektu.
