J. Kaňuchová Pátková: Výška platieb je na nižšej úrovni a naopak, podmienky sú prísnejšie

Slovenské vína sú dlhodobo považované za výkladnú skriňu nášho agrosektora. Žnú úspechy doma aj v zahraničí, napriek tomu sektor dlhšie bojuje s viacerými problémami. Ideálny v rámci počasia, podpôr či zháňania pracovných síl nebol ani rok 2023. V rozhovore ho zhodnotila Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ako sa rok 2023 zapíše do pamäte vinárov a vinohradníkov?

Bol to pre nás jeden z najnáročnejších ročníkov. Čo sa týka klimatických podmienok a úrody, zaznamenali sme výpadok úrody vo výške viac ako 40  percent, kvalita úrody však bude výnimočná.

Rok 2023 bol prvým rokom nového obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky, od ktorej sa očakávali zmeny aj pre sektor špeciálnej rastlinnej výroby. Aké boli vaše očakávania a aká bola realita?

V oblasti vinohradníctva a vinárstva sa sprísnili podmienky, a tak vinohradníci dostávajú menej peňazí. Tým, že sa definitívne podmienky zverejňovali veľmi neskoro, podávanie žiadostí o priame platby bolo hektické. Nie všetci pochopili, čo sú ekoschémy a či sa vôbec do nich prihlásiť. Otázky vyvolávalo aj splnenie podmienok pre šetrné postupy, pretože niektorí vinohradníci majú nižší počet krov. Prax ukázala, že nie všetko je nastavené ideálne, a tak si na jeseň vinohradníci kládli otázku, či má vôbec zmysel ešte vysádzať vinohrady. Opätovne sa krátila podpora už vysadených vinohradov, kde sa vinohradníci až pri žiadosti o platbu dozvedia, že nedostanú pôvodne avizovanú sumu, zverejnenú vo vyhláške, ale nižšiu sumu.

Pocítili ste aj nejaké zlepšenie, tak ako to pre sektor špeciálnej rastlinnej výroby sľuboval strategický plán už pri jeho prípravách?

Necítime zásadnejšie zlepšenie. Výška platieb je na nižšej úrovni a naopak, podmienky sú prísnejšie.

K zmenám, ktoré uplynulý rok priniesol, patria zmeny v sezónnom zamestnávaní v agrosektore, kde došlo k istým daňovo-odvodovým úľavám, hoci ste spolu so zeleninármi a ovocinármi žiadali viac, ako bolo napokon schválené. Nakoľko sa teda prejavili zmeny v praxi a pocítili ste ich vôbec?

Tieto zmeny by museli byť výraznejšie, stále zaostávame sa susednými krajinami, takže výraznejšie sme to nepocítili.

Vidíte v tomto smere možnosť využívať zahraničné pracovné sily?

Áno, je tu záujem, ale administrácia je nesmierne komplikovaná.

A čo napríklad nezamestnaní. Mohli by v tomto smere pomôcť?

Nie. V súčasnosti nie sú nezamestnaní, ktorí by chceli pracovať. Pomôcť by mohlo riešenie problému s exekúciami pri nezamestnaných. Ak by sa povinnosť strhávať financie nevzťahovala na sezónne práce, určitej skupine by to veľmi pomohlo.

V uplynulých mesiacoch ešte dobiehali niektoré projekty reštrukturalizácie viníc z predchádzajúceho obdobia. Ako ich hodnotíte aj v kontexte krátenia platieb, ktoré bolo pre mnohých problémom?

Sú aj takí žiadatelia, ktorí sa týchto projektov vzdali. V súčasnosti už skôr dobiehajú také projekty, kde sa uskutočnilo vyklčovanie, a teda výsadba je už povinná.

V špeciálnej rastlinnej výrobe je problémom neraz aj výrazný pokles pestovateľských plôch oproti minulosti. Týka sa to najmä zeleniny a niektorých druhov ovocia. Ako je na tom z tohto pohľadu vinič?

Plocha je viac menej stabilná, ale nie všetky vinohrady sú vo vyhovujúcom, konkurencieschopnom stave. Ak nebude pokračovať podpora reštrukturalizácie, tak o tieto plochy prídeme.

Prebiehala vôbec u nás v uplynulom roku aj nejaká nová výsadba vinohradov?

Áno, ale bez finančnej podpory je veľmi nízka.

Koncom roka pribudla nová povinnosť – uvádzanie energetickej hodnoty a ďalších údajov na vínach. Pri príprave legislatívy tu bola kritika, že sa mali údaje prepočítavať na každú výrobnú dávku, od čoho sa napokon ustúpilo. Ako sa na toto nové nariadenie pozerajú vinári?

Reálne sa táto povinnosť začne týkať až kampane roka 2024. Výsledné podmienky sú také, že sa uvádza priemerná energetická hodnota, ktorá je skoro rovnaká pre všetky suché a polosuché vína, zásadnejšie sa líši iba pre sladké vína. Je to na každom vinárovi, dá sa to urobiť úplne bez nákladov, ale má možnosť si vybrať aj nejakú firmu, ktorá bude za neho robiť QR kódy. Zväz v súčasnosti uskutočňuje školenia, aby všetci vinári vedeli o rôznych spôsoboch, ako sa vysporiadať s označovaním a mohli sa rozhodnúť, podľa toho, čo im najviac vyhovuje. Vinári s tým, nebudú mať problémy uvádzať to na etikete, otázkou však zostáva, na čo to komu bude.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2024?

Dobrá úroda, stabilizácia sektora, a keby Slováci začali nakupovať slovenské víno.

Aké projekty, štátne pomoci a aj eurofondové projekty by ste v nasledujúcom roku privítali, aké sú podľa vás nevyhnutné čo najskôr?

Nevyhnutné je čo najskôr naštartovať reštrukturalizáciu vinohradov, bez vinohradov nebudeme mať slovenské víno.

Pred časom došlo k vyhodnoteniu investičných výziev. Boli úspešní aj vaši členovia a prípadne, aké projekty plánujú rozbehnúť, ak im vôbec prešli?

Problémom je neskutočná byrokracia s projektami. Zatiaľ sa vyhodnocujú projekty, kde výzvy boli vypísané ešte v roku 2020, a tam prevláda sklamanie. V rámci kontroly verejného obstarávania sa škrtajú oprávnené výdavky, na základe vymyslených pochybení –  ako napríklad „nedokladovali ste ako Vám bola doručená podpísaná zmluva, nám sa zdá, že obstarávacia cena je vysoká, tak Vám ju len tak znížime.“ Sú takí, ktorým škrtli celú podporu a oni už nakúpili, zaplatili firmy, ktoré im robili obstarávanie. Prevláda znechutenie a postoj, že už do ďalších výziev podniky nepôjdu. Čo sa týka investičných výziev, množstvo vinárov aj vinohradníkov výrazne redukuje pôvodné plány, aj schválené zmluvy. Nemajú na ne napokon finančné prostriedky, pretože spotreba vína klesá, cena hrozna je nestabilná, tým, že tak dlho trvalo vyhodnotenie, niektoré projekty sa z časového hľadiska stali nerealizovateľné.

Na čelo agrorezortu zasadol na jeseň nový minister. Na čo by podľa vás mal v novom roku určite myslieť? Čo by ste mu odkázali?

Aby neostal zatvorený na ministerstve a nerozhodoval spoza stola obklopený teoretickými poradcami, ale chodil do terénu, kde sa dozvie o reálnych problémoch a zároveň aj o aplikačnej praxi množstva úradných rozhodnutí.

Autor článku: Ivana Kaliská