Maďarská paprika z holandského semena

         Pätnásty marec je pre Maďarov štátny sviatok, výročie revolúcie z roku 1848. Na rodinnej farme Janó v maďarskom Szentesi má však tento dátum aj iný význam. Začína sa sezóna vysádzania papriky. Keď sadenice dorastú, budú rodiť pokiaľ to počasie dovolí – zvyčajne do polovice novembra. A vo fóliovníkoch vykurovaných geotermálnou energiou, ktoré predstavujú asi štvrtinu ich celkovej plochy dva hektáre, sa úroda zberá prakticky po celý rok.

Maďarská paprika z holandského semena

Janóovci pestujú iba papriku s chráneným označením pôvodu (CHOP) Szentesi paprika.

„Holandské biele zaoblené odrody pozná každý, na celom svete. My máme aj zelenú špicatú papriku, ktoré je sladká, a ujala sa nám,“ hovorí Imre Janó na podujatí pre novinárov Agri-Press, na ktorom sa zúčastnilo aj poľnoinfo.sk.

Pravdaže, pestujú aj kapiu – červenú sladkú mäsitú odrodu s charakteristickou chuťou, akú máme aj v slovenských supermarketoch takmer výlučne z Maďarska. Pravda, so známkou CHOP ju na Slovensku asi nenájdete. Produkujú aj bielu a chilli papriku či baranie rohy.

Tradícia pestovania papriky v južnejších častiach Maďarska sa tiahne hlboko do minulosti, na Alfölde (dolnej zemi) sú pre ňu podmienky vynikajúce, podnebie je o niečo teplejšie a suchšie ako na juhu Slovenska a všetko tu dozrieva o jeden až dva týždne skôr. Dnešné odrody vyrastajú z holandských semien – chránené označenie pôvodu je viazané na územie, podobne ako na Slovensku napríklad pri Stupavskej kapuste. Pestovateľom kapusty okolo Stupavy sa však ani nesníva o tom, čo sa dá spoluprácou pestovateľov a ich spojením do organizácie výrobcov dosiahnuť.

Stovky pestovateľov, spoločný odbyt

Imre Janó je jeden zo zakladajúcich členov organizácie výrobcov Délkertész. Keď v roku 2002 vznikla, mala 236 členov. Teraz ich je presne dvojnásobok: 472 a spolu pestujú najmä papriku a paradajky na výmere 150 hektárov skleníkov a fóliovníkov. Obe tieto plodiny predstavujú viac ako polovicu produkcie, čo sa tonáže týka. Okrem toho členovia družstevnej organizácie pestujú aj poľnú zeleninu – hrášok, kukuricu, fazuľu či cibuľu na takmer 2 600 hektároch pôdy.

Na Slovensku máme tri veľké zeleninárske družstvá, z toho dve zamerané na paradajky, no aj dokopy zahŕňajú len zlomok z počtu členov ich maďarského kolegu.

Na okraji mesta Szentes, kde majú fóliovníky Janóovci, prakticky nevidíte záhradu, kde by nebola paprika. Ich farma patrí k tým väčším, no členmi družstva sú aj celkom malí pestovatelia s niekoľkými fóliovníkmi. Všetci sa nachádzajú v okruhu 30 kilometrov okolo Szentesu a majú možnosť obstarávať technológie i sadenice prostredníctvom družstva.

Dve tretiny zo štátnej podpory

Imre Janó, ktorý prevádzkuje farmu spolu so synom Dánielom, vozí všetku úrodu do logistického centra v Szentesi a tak 95 percent z nej putuje do jedného z ôsmich sietí supermarketov, do ktorých Délkertész dodáva produkciu svojich členov. Nielen do Maďarska, aj do štyroch ďalších krajín vrátane Slovenska.

Logistické centrum postavili v rokoch 2021 až 2023 na ploche 2,5 hektára a nachádzajú sa tu triediace a baliace linky, sklady, či chladiareň. Denne z neho odchádza 18 až 26 kamiónov plných zeleniny, v roku 2023 to bolo spolu 63-tisíc ton v hodnote 53,8 milióna eur.

„Každému výrobku priradíme producentské číslo, do piatich minút vieme zistiť, od ktorého pestovateľa pochádza,“ povedal na stretnutí s novinármi Agri-Press výkonný riaditeľ organizácie Délkertész Sándor Nagypéter.

Délkertész využil podporu z EÚ na vytváranie organizácií výrobcov, ale nezanedbateľná bola aj štátna podpora: 12,2 milióna eur z celkových 19 miliónov, ktoré získali z dotácií za uplynulých päť rokov.

„Bez štátnej podpory by sme nevedeli realizovať naše produkčné kapacity,“ hovorí Sándor Nagypéter.

V uplynulom roku realizovali 50 rôznych projektov v hodnote viac ako 5 miliónov EUR.

Zem vystriedal kokos

Keď Janóovci začínali, všetku papriku sadili do zeme, ale dnes už rastú iba s kokosového základu. Družstvo Délkertész má vypracovaný komplexný integrovaný systém pestovania papriky, paradajok a uhoriek a členovia majú k dispozícii všetky potrebné technológie a nástroje – vrátane opeľovačov či biologických prostriedkov ochrany proti škodcom. Spoločným obstarávaním vstupov ušetria členovia na nákladoch

„Nemali sme prostriedky, aby sme dokázali dobre obnovovať pôdu a škodcovia nám spôsobovali veľa problémov. Napríklad hlístovce sú prakticky nezničiteľné,“ vysvetľuje Imre Janó, prečo postupne prešli na hydroponické pestovanie.

Pestovanie papriky nie je ľahká práca a v uplynulých rokoch sa ani oni nevyhli cenovým otrasom. Zamestnávajú desať ľudí, ktorí v lete pracujú často v noci, cez deň teplota vo fóliovníku narastie niekedy aj na neznesiteľných 45 stupňov.

„V posledných dvoch rokoch tlačili supermarkety na zníženie cien. Ak sa nám ceny dvíhajú spolu s infláciou, tak je to v poriadku, ale tento rok sa to nepodarilo. Snažíme sa to preto dohnať zvýšením produkcie, čo nie je ľahké,“ opisuje Imre Janó.

Ani Maďari družstvám nedôverovali

Podobne ako na Slovensku, sú aj v Maďarsku najmä starší poľnohospodári skeptickí voči formám družstevnej spolupráce a ich obavy ešte narástli, keď po páde komunizmu veľa družstiev, ktoré väčšinou vznikali okolo veľkého producenta, skrachovalo. Koncovka TÉSZ v názve družstva síce znie ako niekdajšie TSZ, čo bola forma socialistických družstiev v Maďarsku, ale to „É“ v strede znamená „odbytové“ a forma spolupráce je celkom iná.

„Predtým sme robili všetko spolu a nefungovalo to. Teraz si každý člen svoju produkciu riadi sám, len mu vďaka družstvu odpadá starosť s odbytom a ďalšími vecami,“ hovorí Imre Janó.

Organizácie výrobcov môžu v Maďarsku zakladať iba pestovatelia zeleniny a ovocia a je ich spolu 51. Obrábajú približne 29 300 hektárov a v roku 2023 vyprodukovali 462 tisíc ton ovocia a zeleniny.

V ostatných oblastiach môžu fungovať takzvané skupiny výrobcov, ktoré však dostávajú oveľa nižšiu dotačnú podporu. Ich je v Maďarsku 157 a pôsobia najmä v sektore obilnín, chovu ošípaných a hovädzieho dobytka, či produkcie mlieka.

Organizácie výrobcov zlepšujú vyjednávaciu silu poľnohospodárov, pomáhajú v organizácii výroby, poskytujú členom technickú a logistickú pomoc a know-how, marketing a pomoc pri riadení kvality. Členom to znižuje náklady a zvyšuje cenu ich produktov na trhu.

Družstvo Délkertész je navonok orientované na zisk, vo vnútri však funguje na neziskových zásadách. Obchodné a prevádzkové náklady prerátané na kilogram produktu schvaľujú členovia, každý, nezávisle na veľkosti, má jeden hlas. Členovia sú vyplácaní na týždennej báze a cena závisí od kvality. Ak aj majú medzi sebou väčšieho dodávateľa, neznamená to, že má väčšiu cenu za kilogram ako ostatní.

Autor článku: Klaudia Lászlóová – poľnoinfo.sk