Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pripravilo vyhlášku.
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pripravilo vyhlášku, ktorá bude mať výrazne negatívne dopady nie len na chov hospodárskych zvierat, ale aj na slobodu pohybu ľudí v prírode a biotop voľne žijúcej zveri a živočíchov. MŽP požaduje od chovateľov oviec, ako prevenciu pred vznikom škôd spôsobených veľkými šelmami, zaobstarať si viac ako 12 000 dospelých pastierskych strážnych psov, alebo zvieratá oplotiť, či zavrieť do maštale. Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) žiada ministra Budaja, aby návrh vyhlášky okamžite stiahol a nezbavoval svoj rezort zodpovednosti za škody spôsobované predátormi.
Jeden pastiersky pes na 150 ks
hospodárskych zvierat
MŽP SR predložilo do medzirezortného pripomienkového
konania návrh vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny. Prijatím tejto vyhlášky dôjde od 01.01.2021
k zásadným zmenám s negatívnym dopadom na chovateľov,
v súvislosti s nárokom na odškodnenie strát na hospodárskych
zvieratách spôsobených predátormi. Totožnou vyhláškou však dôjde aj
k úplnej ochrane vlka dravého na Slovensku a zamedzeniu manažmentu
jeho populácie lovom.
Chovatelia tak môžu predpokladať rastúcu tendenciu
útokov vlka na hospodárske zvieratá. Envirorezort sa navyše zbavuje
zodpovednosti a chovateľom ukladá nové podmienky na ochranu stád bez toho,
aby o týchto podmienkach so zástupcami ZCHOK vôbec diskutoval a celá
táto situácia sa deje napriek tomu, že minister Budaj na svojom tlačovom
brífingu dňa 28.10.2020 avizoval zjednodušenie postupu uplatnenia náhrady škôd
spôsobených vlkom. Nové podmienky nie len že nebude vedieť chovateľ splniť, ale
výrazne zasiahnu do bežného života občanov a obmedzia všetkých milovníkov
prírody.
Envirorezort požaduje od chovateľov hospodárskych
zvierat držbu jedného pastierskeho strážneho psa na každých 150 ks
hospodárskych zvierat. Ak by chovatelia chceli ochrániť všetkých 330 000
oviec a kôz na 5 747 farmách, museli by zabezpečiť viac ako
12 000 dospelých psov. Absurdita návrhu vrcholí aj v účinnosti tejto
vyhlášky, kedy požiadavka držby minimálne 18 mesačných psov, ktoré boli
vychované spolu so stádom, nadobúda účinnosť už od 1. januára 2021.
Dodatočné náklady až 24 miliónov eur?
Tu si je potrebné uvedomiť, že zaobstaranie, výcvik
a výchova takéhoto pastierskeho psa predstavuje náklad vo výške 2000 eur.
To by bola celkom suma 24 miliónov eur. Ak pán minister na to má, nech túto
sumu chovateľom uhradí. Ale či to bude mať želaný efekt, nikto nevie.
Takáto povinnosť, kladená chovateľom oviec, môže
navyše vážne ohroziť bezpečnosť ľudí pohybujúcich sa
v prírode. Chovatelia oviec nie sú automaticky chovateľmi psov a už
vôbec nie ich cvičiteľmi. Aj keď je práca psa s ovcami nádherná a pes dokáže
byť nenahraditeľným strážcom stáda, táto forma opatrení so sebou prináša určité
riziká a nie je vhodná pre každého chovateľa, ak na to nemá čas, vlohy a
podmienky.
Rozprávka o deduškovi večerníčkovi je
krásna
Obľúbenosť vyhľadávania relaxu v Slovenskej prírode
narastá a bačovia sa pri strážení stád často stretávajú s turistami, či hubármi.
Strážny pes v takomto prípade môže predstavovať určité riziko ohrozenia
človeka. Aj nesprávne vycvičený pes, či pastier, ktorý nedokáže psa ovládať,
môže predstavovať riziko ohrozenia zdravia človeka, či voľne žijúcej zveri.
Okrem chovateľov oviec a kôz budú pastierskych psov potrebovať aj chovatelia
ostatných druhov hospodárskych zvierat. Pre chovateľov preto vzniká aj otázka,
kde si týchto psov budú môcť zaobstarať. Rozprávka o deduškovi
večerníčkovi je síce krásna, no jej realizácia nie je taká jednoduchá. Počty
vlkov v súčasnej dobe presahujú únosnú mieru. A i napriek všetkým opatreniam sa
bude musieť regulovať jeho stavy.
Absurdnosť vyhlášky pokračuje ďalšími požiadavkami. Ak
chovateľ nevie zabezpečiť vhodných psov, môže zvoliť ešte oplotenie pasienkov
elektrickými ohradníkmi so zvýšeným výkonom, alebo vybudovať trvalé neprerušené
oplotenie vysoké aspoň 180 cm, ktoré je vybavené zábranou proti podhrabaniu a
kombinované s elektrickým ohradníkom.
Výsledok takýchto povinností vyústi v obmedzení
slobody pohybu ľudí v prírode. Ovce spásajú 450 000 ha, čo by
predstavovalo oplotenie lúk a pasienkov takmer v celej krajine. Oplôtky a
oplotenia rovnako zamedzia voľnému pohybu voľne žijúcej zveri a živočíchov a
spôsobia ďalšie nežiadúce sekundárne účinky, ako zamedzenie pohybu raticovej
zveri na trvalo trávnatých porastov a jej presun do plodín rastlinnej výroby
alebo lesných kultúr, kde zver nebude možné loviť a budú výrazne narastať škody
spôsobované zverou.
Živé kosačky zavrieme do budov?
Jednou z možností podľa Budaja je aj chov zvierat
v uzavretých hospodárskych budovách. Nakoľko ide o najmenej nákladné
riešenie, chovatelia budú musieť túto možnosť zvážiť, pre krajinu to však bude
katastrofa. Takýto počin ministra Budaja je však skutočne nelogický. Obmedzenie
pasenia oviec bude mať negatívny dopad na životné prostredie.
Chovatelia oviec a kôz na Slovensku nechcú chovať
svoje zvieratá v maštaliach, na oplotených družstevných dvoroch. Ovčiari
chcú formovať krajinu, spásať lúky a kopce, dodávať im živiny, chrániť
pôdu pred eróziou a dediny v dolinách pred povodňami. Ovce počas
pasienkového obdobia správnym košarovaním vyhnoja 100 000 ha pasienkov a
menia menej živné pasienky na kultúrne porasty. Ušetrená hodnota pri vyhnojení
100 000 ha pasienkov košarovaním predstavuje cez 13,5 milióna eur!
Zatiaľ čo Slovensko trápi pandémia koronavírusu,
ekonomická kríza, kríza živočíšnej výroby a stavy oviec sú historicky
najnižšie, minister Budaj namiesto riešenia skutočných problémov krajiny,
prispieva k poklesu sebestačnosti a vyšším nákladom na chov
hospodárskych zvierat. Pán Budaj týmto počinom skutočne likviduje slovenské
ovčiarstvo pod rúškom ochrany životného prostredia. Takéto opatrenia
envirorezortu naozaj krajine nepomôžu. Zástupcovia chovateľov oviec a kôz
preto budú požadovať stiahnutie tejto vyhlášky na osobnom stretnutí
s ministrom Budajom už tento piatok.
Zdroj obrázku: Zväz chovateľov oviec a kôz na
Slovensku