Môže sa stať uhoľný región poľnohospodárskym srdcom krajiny?

Poľnohospodárska verejnosť vníma Stanislava Voskára cez pôsobenie v mliekarenskom sektore. V rokoch 2009 – 2015 pôsobil ako riaditeľ bánoveckej mliekarne Milsy a už počas vedenia jedného z najväčších spracovateľov mlieka v krajine sa začal angažovať aj na úrovni Slovenského mliekarenského zväzu. Neskôr aktívne pôsobenie v spracovaní zanechal a zastával pozíciu prezidenta SMZ. V marci 2018 sa stal aj prezidentom Únie potravinárov Slovenska. K prvému novembru odchádza z oboch menovaných pozícií.

Dlhodobo žijem v Prievidzi a pred niekoľkými rokmi som sa podieľal na vypracovaní plánu na reštrukturalizáciu tohto baníckeho regiónu. Pred dvoma týždňami som dostal ponuku zo vznikajúceho Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky mať v zodpovednosti práve reštrukturalizáciu hornej Nitry, ktorá súvisí s ukončením ťažby uhlia,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Stanislav Voskár.

Desaťnásobný nárast počtu obyvateľov

Útlm baníctva v okolí Prievidze naberá na obrátkach. Z dôvodu ochrany životného prostredia sa má v Prievidzi ukončiť ťažba hnedého uhlia najneskôr do roku 2023. Skončí sa tak vyše storočná história ťažby, ktorá v istom období urobila z trojuholníka ťažobných miest Cigeľ, Handlová a Nováky, do ktorého patrí aj mesto Prievidza, rozvinutú oblasť Slovenska.

Samotné mesto Prievidza malo po druhej svetovej vojne len niečo vyše päťtisíc obyvateľov. Už v roku 1970 to bolo 28 tisíc ľudí a za ďalších dvadsať rokov sa počet obyvateľov zdvojnásobil. V roku 1991 žilo v Prievidzi 53 424 obyvateľov.

V tomto období pracovalo v Hornonitrianskych baniach, pod ktoré patrili tri spomínané bane, viac ako 10 000 zamestnancov. Dnes v ťažobnom podniku, ktorý prešiel výraznou diverzifikáciou a vstúpil napríklad aj do agrosektora, kde sa zameriava na podukciu paradajok, rýb ale aj hlív, pracuje len tritisíc zamestnancov. Na banícky sektor je však doteraz naviazaných množstvo, aj zdanlivo nesúvisiacich, spoločností. Od elektrárne, až po napríklad výrobcu stavebných materiálov, ktorý využíva na výrobu tvárnic vedľajší produkt zo spaľovania uhlia.

História Prievidze a baní je úzko spojená. Na celých sídliskách miest bývali baníci. Aj autor týchto riadkov z jedného takéhoto sídliska pochádza. A neraz si lámal hlavu nad tým, kto vyrába ostatné veci, ak všetci otcovia rodín sú baníci. Jedni pracovali na príprave chodieb, ďalší ako raziči, iní na mechanizovaných či ručných stenových poruboch, mnohí na doprave, na údržbe a nad tým všetkým dohliadala armáda štajgrov, prevádzkarov, vedúcich úsekov či dispečerov.

Akčný plán transformácie hornej Nitry

Dnes táto história, ktorá stála za ekonomickým rozvoj regiónu, pomaly končí. Na druhej strane zostáva málo času na vytvorenie vhodných alternatív, aby sa horná Nitra nezaradila k slovenským hladovým dolinám.

„Uvedomujem si to a práve preto odchádzam aj z pozície prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu. Mám pocit, že sa môžem pričiniť o to, aby región hornej Nitry naplno využil svoj potenciál. Máme tu významnú turistickú oblasť so zámkom, ZOO, kúpeľmi ale zaujať môžeme aj baníckou tradíciou. Dôležité je do regiónu pritiahnuť aj technologické spoločnosti. Chýba nám však to hlavné. Infraštruktúra. Už desiatky rokov sa hovorí o pokračovaní rýchlostnej cesty R2, ktorá ma prepojiť Trenčín, Prievidzu a Žiar nad Hronom,“ hovorí Stanislav Voskár.

Výstavbou uvedenej tepny by došlo k spojeniu dvoch najdôležitejších dopravných stavieb v krajine. Diaľnice D1 pri Trenčíne a rýchlostnej cesty R1 pri Žiari nad Hronom.

„Od prvého novembra začnem robiť všetko preto, aby sa zastavilo aj vyľudňovanie hornej Nitry. Počet obyvateľov Prievidze poklesol za ostatných tridsať rokov o viac ako 7 tisíc ľudí. Všetko je obsiahnuté vo vízii Akčného plánu transformácie hornej Nitry. Cieľom je, aby sa horná Nitra stala atraktívnym a sebestačným regiónom, kde sa bude ekonomika rozvíjať v symbióze s čistým životným prostredím a dobrým prepojením na iné ekonomické centrá,“ hovorí Stanislav Voskár.

Na to, či sa bude snažiť pomôcť regiónu aj cez rozvoj agropotravinárskeho sektora sa len usmeje.

„Posledné desaťročie života som sa venoval najmä zväzovej práci. Hľadal som možnosti, ako stabilizovať spracovateľov, ale spolu s kolegami prvovýrobcami mlieka sme pomáhali rezortu aj cez Mliečny fond. Ak to bude len trochu možné, budem na hornú Nitru pozerať ako na región s obrovskou príležitosťou pre rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva. Verím, že sa to za prispenia európskych prostriedkov z Fondu spravodlivej transformácie určených na jeho reštrukturalizáciu podarí,“ uzatvára Stanislav Voskár.

 Juraj Huba - poľnoinfo.sk