Napriek sľubom agrorezort zatiaľ nevyhlásil verejné obstarávanie na pozemkové úpravy

Ani prvý polrok 2024 nepriniesol v problematike pozemkových úprav na Slovensku žiadne výraznejšie kroky či riešenia v praxi. Vláda ešte na začiatku roka schválila zoznam území, v ktorých sa mali katastrálne úpravy začať už vlani. Na stole má pritom široký zoznam schválených území z minulosti, kde mali pozemkové úpravy odštartovať ešte skôr. Situácia sa v posledných mesiacoch nijako nemení ani napriek medializovanému prísľubu agrorezortu zo začiatku tohto roka, keď ministerstvo predpokladalo, že prvé verejné obstarávanie na pozemkové úpravy vyhlási už do konca februára 2024. Zatiaľ sa tak nestalo.

Sľuby

„Momentálne finišujeme s prípravou súťažných podkladov a predpokladáme, že koncom tohto mesiaca bude prvé verejné obstarávanie vyhlásené, nasledovať budú ďalšie,“ povedala v polovici februára 2024 pre telerozhlas hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.

Odbor komunikácie agrorezortu na novinárske otázky poľnoinfo.sk už niekoľko mesiacov neodpovedá. Reaguje len v prípade zaslania žiadosti o informácie na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde často využíva maximálnu – 8 dňovú lehotu odpovedí a tie formuluje pomerne úsečne. Inak to nebolo ani pri téme pozemkových úprav.

„Nie,“ uviedol agrorezort v odpovedi podpísanej Pavlom Machavom, riaditeľom Odboru komunikácie MPRV na otázku, či bolo v tomto roku vyhlásené verejné obstarávanie na pozemkové úpravy.

Negatívnu odpoveď potvrdzuje aj samotná Komora pozemkových úprav, ktorá zastrešuje projektantov pozemkových úprav. To, že odborníci očakávali vyhlásenie súťaže už vo februári, nám začiatkom roka tiež potvrdili.

„V súčasnosti sú informácie rozporuplné. Veríme, že verejné obstarávanie bude v krátkej dobe vypísané na pripravených 93 projektov pozemkových úprav, schválených ešte v roku 2020. Počuli sme už o viacerých termínoch, kedy má byť nové verejné obstarávanie vypísané, zatiaľ sa tak nestalo,“ skonštatoval Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav.

Päťročné meškanie

K vykonaniu pozemkových úprav na celom Slovensku v tridsaťročnom horizonte sa vláda zaviazala už v roku 2019. Práve vtedy totiž schválila dokument hovoriaci o urýchlenom riešení rozdrobenosti pozemkov, aj o každoročnom vyčleňovaní finančných prostriedkov na ich scelenie. Odvtedy sa však procesy držia najmä v schvaľovacej rovine – v podobe schvaľovania zoznamov území, kde sa budú postupne úpravy realizovať. Potrebné sú v asi 3100 katastrálnych územiach.

„Samozrejme, je nám ľúto, že opäť, napriek schváleniu kľúčového dokumentu, sa pozemkové úpravy nevykonávajú. Teda, aby sme boli presní, vykonávajú sa, a to v podobe 161 projektov na základe verejného obstarávania ešte z roku 2018.  Ale podľa schváleného materiálu sa malo každý rok vybrať a začať obstarávať 120 projektov pozemkových úprav, ktoré by sa postupne zadávali a ukončovali najbližších 30 rokov. Žiaľ, realita je taká, že meškáme päť rokov. Veríme, že vláda SR si uvedomí potreby vykonávať pozemkové úpravy, nájde na projekty peniaze či už v štátnom rozpočte alebo z eurofondov, a začne ich zadávať podľa pôvodného plánu,“ dodal Uhlík.

Nekonkrétne odpovede

To, že scelenie pozemkov je dôležité, vyzdvihuje vláda aj vo svojom programovom vyhlásení.

„Vláda využije všetky nástroje podporujúce racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva a stabilizáciu a transparentnosť užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, pričom svoju pozornosť a podporné mechanizmy sústredí najmä na pokračovanie procesu komplexných pozemkových úprav zameraných nielen na vytváranie vhodných pozemkovoprávnych podmienok pre hospodárenie na pôde, ale aj na budovanie spoločných zariadení ako významného faktora ekologickej stability územia a nástroja protieróznych a vodozádržných opatrení,“ píše sa v PVV na roky 2023 až 2027.

Samotné pozemkové úpravy a dôsledné pokračovanie v nich pritom vláda spomína aj v stanovených krátkodobých prioritách. Nakoľko sa situácia s nimi zatiaľ ani po vyše polroku nepohla, krátkodobý horizont v rámci štvorročného volebného obdobia, bude zrejme dlhší.

„MPRV SR uvažuje vyhlásiť verejné obstarávanie na pozemkové úpravy. V súčasnosti zabezpečuje všetky potrebné podklady a informácie na vyhlásenie verejného obstarávania,“ píše sa v písomnej odpovedi na žiadosť poľnoinfo.sk k termínu vyhlásenia verejného obstarávania .

Na otázku, prečo súťaž doteraz vyhlásená nebola, rezort nereagoval. Konkrétny nebol ani v tom, koľko verejných obstarávaní sa dá teda tento rok očakávať.

„Nakoľko MPRV SR je vo fáze prípravy verejného obstarávania, k danej otázke nie je možné poskytnúť relevantnú odpoveď,“ podpísal sa pod odpoveď k infožiadosti Pavel Machava, riaditeľ Odboru komunikácie MPRV SR.

Problémov je v praxi viac

Na scelenie pozemkov čaká na Slovensku množstvo vlastníkov a spoluvlastníkov, rovnako aj mnoho samospráv či poľnohospodárov, ktorým by vyriešenie situácie výrazne pomohlo pri hospodárení na pôde. Roztrieštenosť vlastníckych vzťahov často komplikuje rozvoj, investície aj čerpanie eurofondov na rôzne projekty.

„Pozemkové úpravy sú jediným efektívnym nástrojom na usporiadanie pozemkového vlastníctva, tak ho využívajme a neodložme ho opäť do šuplíka s odôvodnením, že sú dôležitejšie veci, že je kríza, nedostatok prostriedkov a podobne,“ vyzval aj Vladimír Uhlík u Komory pozemkových úprav.

V praxi pritom podľa neho treba riešiť viacero problémov – nielen to, že sú pozemkové úpravy zabrzdené. Pri ich realizácii totiž projektanti narážajú na ťažkosti, ktoré procesy komplikujú. Jedným z problémov sú aj nereálne ceny samotných pozemkových úprav.

„Ceny uvedené v Cenníku projektov pozemkových úprav 2017, za ktoré boli vysúťažené projekty z verejného obstarávania 2018, boli na úrovni roku 2008. Upozornili sme ministerstvo aby zvážilo možnosti zohľadnenia inflácie alebo aby bol cenník naviazaný na vývoj priemernej mzdy,“ vysvetlil Uhlík, podľa ktorého sa súčasné projekty vyhotovujú za ceny spred asi dvadsiatich rokov.

Ďalším problémom sú podľa neho aj termíny odovzdávania, ktoré sú rovnaké pri všetkých projektoch. V praxi teda nezohľadňujú rozdiely náročnosti. Termín je rovnaký pre územie s 300, aj pre územie s 1600 vlastníkmi. Projekty sú tiež rozdelené do dlhších fakturačných celkov, a tak sa stáva, že projektant na peniaze z daného zrealizovaného projektu čaká aj viac ako rok.

„Štvrtým problémom je potreba zjednodušiť príliš komplikované dodacie podmienky. Nejde nám o to robiť menej, ale mnohé čiastkové odovzdávania etáp sú príliš zložité, odovzdávajú sa zbytočne podrobne mnohé technické súčasti projektov. S obľubou ako projektanti hovoríme, že utápame projekt vo formalitách a zabúdame na hlavný cieľ pozemkových úprav. Tým je spokojný účastník pozemkových úprav – teda vlastník, nájomca, správca, a tiež územie pripravené na rozvoj pri rešpektovaní ochrany životného prostredia, s dobre navrhnutým novým funkčným usporiadaním územia,“ uzavrel Uhlík.

Autor článku: Ivana Kaliská