Návrh o nadobúdaní pozemkov budí vášne. Už je možné ho pripomienkovať

Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Plánované zmeny už v prípravnom konaní vyvolali rozporuplné reakcie.

„V súčasnosti nie je v Slovenskej republike žiadna regulácia trhu s poľnohospodárskymi pozemkami. Cieľom navrhnutej právnej úpravy je regulovať mobilitu vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov tak, aby nedochádzalo k narúšaniu rovnosti prístupu na trh s poľnohospodárskymi pozemkami., najmä zabrániť tzv. špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy,“ uvádza sa v predkladacej správe.

S touto interpretáciou nesúhlasí koaličná poslankyňa Slobody a Solidarity Jarmila Halgašová, ktorá pre portál poľnoinfo.sk vysvetľuje.

„Správa sa obmedzuje na výlučne špekulatívne dôvody. Znamená to, že veľkí farmári, ktorí chcú na pôde reálne hospodáriť sú špekulanti? Lebo tento návrh ich dáva do jedného vreca s nimi. A kde sú vlastníci a ich práva? Majú byť na prvom mieste, ale my ideme obmedziť ich súkromné vlastníctvo garantované Ústavou SR?“ pýta sa v súvislosti s navrhovanými zmenami Jarmila Halgašová.

Dve zásadné zmeny

V rámci zmien chce novela zaviesť predkupné právo štátu a samosprávy pri pozemkoch ponúkaných na predaj.

„Predkupným právom pre štát stratia vlastníci slobodu výberu a v prípade predaja svojho majetku prídu o peniaze. Rozumiem aj dôvodu, na ktorom je novela postavená. Nie je však správne, že štát takto rozhoduje za vlastníkov. Vraciame sa pred rok 1989. Návrh nie je vyvážený a vytvára šedú zónu, kde sa bude obchádzať,“ myslí si Jarmila Halgašová.

Novela obmedzuje aj množstvo nakúpenej pôdy – 300 hektárov pre jednu fyzickú a 1200 hektárov pre jednu právnickú osobu. V praxi to znamená, že aj rôzne agroskupiny združujúce viaceré subjekty, budú môcť vlastniť najviac 1200 hektárov.

„Aj aktuálne informácie hovoria o tom, že dochádza k výraznému skupovaniu pôdohospodárskej pôdy rôznymi subjektami a vytvárajú sa veľké, až monopolné územia, ktoré svojim spôsobom znižujú konkurencieschopnosť farmárov,“ uviedol minister Ján Mičovský.

Protichodné názory

Názory na navrhované kroky nie sú v poľnohospodárskej obci jednotné.

„Agrárna komora Slovenska už dávno upozornila vládu na nebezpečenstvo koncentrácie vlastníctva a nadobúdanie vlastníctva veľkého počtu poľnohospodárskych pozemkov jedným vlastníkom či niekoľkými vlastníkmi, resp. skupinou majetkovo prepojených vlastníkov. V susedných krajinách je napríklad striktne dané, že pôdu môže nadobúdať záujemca maximálne do 20 kilometrov od svojho bydliska alebo podnikania. Pôda by sa mala nadobúdať hlavne na meno, teda na fyzickú alebo právnickú osobu s maximálnou výmerou tak, ako je v súčasnej dobe navrhnuté,“ vyjadrila sa Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora označila návrh za protiústavný. Vníma ho ako ďalší neželaný darček od aktuálnej vlády.

„Slovenskí poľnohospodári majú záujem si kupovať pôdu, na ktorej hospodária, aby hospodárili na vlastnom. Novela chce obmedziť malého poľnohospodára ako fyzickú osobu, lebo si bude môcť kúpiť najviac 300 hektárov. Nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť viac. Prečo by mal byť takýto malý poľnohospodár obmedzovaný? Čo sa týka veľkých poľnohospodárov, vlastníctvo je sledované až po konečného užívateľa výhod. V tomto zmysle nevieme, prečo by nejaká skupina, ktorá má 6-7 družstiev, mohla vlastniť len 1200 hektárov. Malo by to byť skôr o tom, aby sme pomáhali malým poľnohospodárom, avšak nie na úkor veľkých. Sme za to, aby sa pomáhalo malým. Ten najlepší nástroj je, aby mali prostriedky na kúpu pôdy,“ vyjadril sa predseda SPPK Emil Macho.

Agrárna komora však verí, že vďaka obmedzeniu vlastníctva sa podarí obmedziť aj špekulácie s pôdou.

„Vznikali rôzne eseročky bez poľnohospodárskej činnosti a oslovovali vlastníkov pozemkov  na vidieku, aby im predali svoje vlastníctvo, niekedy za špekulatívne ceny. Boli to chytáky a veľa ľudí na to doplatilo. Niekedy prišli s plačom na úrad, ale už sa nedalo nič zmeniť, lebo kúpna zmluva s overeným podpisom bola uzavretá. S poľnohospodárskou pôdou u nás sa už dlhodobo zaobchádza ako s tovarom, pritom v susedných krajinách ako Maďarsko, Poľsko, Rakúsko panujú omnoho prísnejšie pravidlá na ochranu nadobúdania vlastníctva  poľnohospodárskych pozemkov,“ uviedla z praxe Helena Patasiová.

Pripomienkovanie je otvorené

Pripomienky k návrhu novely možno predkladať do 20. novembra 2020. Vyjadriť sa môžu nielen poľnohospodárske organizácie, ale aj jednotlivci, respektíve verejnosť. Zapojiť sa chce viacero združení aj mimo poľnohospodárskej oblasti. Napríklad podnikatelia združení v Klube 500 označili návrh za protiústavný s tým, že je v rozpore s princípom právneho štátu, ako aj s princípmi práva na podnikania aj práva vlastniť majetok.

Ministerstvo odmieta, že by bol návrh protiústavný. Rezort vyjadril vôľu diskutovať o námietkach s ohľadom na to, aby bola slovenská pôda ochránená.

„Pripomínam, že strana SaS je koaličným partnerom, preto o návrhu budeme diskutovať a hľadať konsenzus,“ uzatvára Jarmila Halgašová.

Autor článku: Ivana Kaliská, Juraj Huba