novela zákona o potravinách

    Potravinárska komora Slovenska (PKS) vníma schválenie tzv. potravinového semafora ako ďalšie populistické opatrenie namiesto riešenia skutočných problémov potravinárskych podnikov a systémových opatrení na podporu výroby potravín na Slovensku.

Uviedla to Jana Venhartová, riaditeľka PKS v reakcii na novelu zákona o potravinách, ktorú vo štvrtok (28. 1.) schválila Národná rada (NR) SR.

PKS podľa nej odmieta, že toto opatrenie pomôže slovenským potravinárom

Výsledné znenie zákona je navyše nejednoznačné a zmätočné, otázny je aj jeho súlad s právom Európskej únie.

Pripomenula, že v návrhu dokumentu k Fondu obnovy EÚ Slovenská republika nepočíta so žiadnou finančnou podporou výroby potravín, rovnako sa s potravinármi nepočíta ani v štátnom rozpočte SR na rok 2021 v rámci štátnej pomoci. 

ODPORÚČAME: Pekári a potravinári sú sklamaní! Vláda nedá na podporu výroby domácich potravín ani euro

Zriadenie registra potravín podľa PKS k potravinovej bezpečnosti Slovenska nepomôže. Z pohľadu transparentnosti pre spotrebiteľa európske právo už v súčasnej dobe ustanovuje rozsiahle povinnosti pre potravinárov ohľadom poskytovania povinných informácií o potravine a v boji proti potravinovým podvodom. Na trhu zároveň existuje množstvo aplikácií, ktoré ponúkajú výživové údaje potravín či údaje ku krajine pôvodu potraviny a surovín. 

Množstvo registrov ustanovuje slovenská legislatíva už aj dnes

Upozornila, že množstvo registrov ustanovuje slovenská legislatíva už v súčasnosti, napríklad registre v súvislosti s potravinárskymi prevádzkami, novými potravinami, výživovými doplnkami a potravinami na osobitné výživové účely, register minerálnych a pramenitých vôd, vinohradnícky register či register zaručených tradičných špecialít a chránených zemepisných označení. Každý z týchto registrov pritom spravuje iný štátny orgán. Namiesto zjednodušenia administratívnej záťaže potravinárov zlúčením týchto registrov pridávajú zákonodarcovia ďalší do zoznamu. 

Zdôraznila, že PKS je zároveň proti vytváraniu národných kritérií hodnotenia potravín, nakoľko tieto sa momentálne vytvárajú na úrovni EÚ. SR by sa mala zamerať na aktívne pripomienkovanie a diskusiu k európskym návrhom tak, aby európsky systém nediskriminoval žiadnych výrobcov ani skupiny výrobkov. 

Dodala, že namiesto toho sa prichádza s národnými riešeniami, ktoré v podobe, v akej boli schválené, s vysokou pravdepodobnosťou skončia v zozname populistických opatrení v súvislosti s potravinami, ktoré stáli štátny rozpočet nemalé finančné prostriedky bez reálneho účinku ako napríklad súkromné pálenie alkoholu či Národný potravinový katalóg.

Potravinový semafor nie je potrebným riešením ani pre spracovateľov mäsa

Slovenský zväz spracovateľov mäsa (SZSM) vníma register potravín pre potravinový semafor iba ako jeden z mnohých už existujúcich registrov potravín, ktorý v konečnom dôsledku nebude mať žiadny pozitívny vplyv na zlepšenie postavenia slovenských spracovateľov mäsa na trhu.

Ako ďalej uviedla Eva Forrai, výkonná riaditeľka SZSM v reakcii na novelu zákona o potravinách, ktorú vo štvrtok (28. 1.) schválila Národná rada (NR) SR, z praktického hľadiska jeho zriadenie neprináša benefity ani pre samotného spotrebiteľa, pretože v súčasnej dobe nájde spotrebiteľ v súlade s platnou legislatívou EÚ všetky potrebné informácie o potravine priamo na etikete výrobku.

Tá je na rozdiel od plánovaného online registra potravín pohodlne dostupná pre všetky vekové skupiny spotrebiteľov, ktorí nie sú odkázaní na vyhľadávanie potrebných údajov na internete. „Vzdelávanie spotrebiteľa preto považujeme za kľúčové hlavne v oblasti správnej interpretácie údajov na etikete,“ podčiarkla.

Pretože Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým potenciálom produkcie domácich surovín aj potravín, SZSM by podľa nej privítal, ak by poslanci NR SR prijímali také zákony, ktoré by boli pragmatickým riešením pre súčasný nelichotivý stav slovenského potravinárstva. Poslanci by mali prioritne venovať svoju pozornosť riešeniam, ktoré by prispeli k zvyšovaniu potravinovej sebestačnosti Slovenska a konkurencieschopnosti slovenských výrobcov oproti zahraničným. To by bolo benefitom aj pre samotného spotrebiteľa v podobe dostupnejších cien slovenských potravín. 

Upozornila, že typickým príkladom nedostatočnej konkurencieschopnosti slovenských výrobcov z praxe je napríklad cena slovenského bravčového a hovädzieho mäsa, ktoré sa na pultoch v obchodoch predáva výrazne drahšie ako mäso zahraničných spracovateľov.

Potravinový semafor nie je to, čo pomôže slovenskému potravinárstvu. Opätovne sa prijímajú návrhy, ktoré si nevyžiadali potravinári a ktoré nebudú pre nich prínosom. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová v reakcii na novelu zákona o potravinách.

Súčasné ozančenie potravín je na úrovni EÚ

SPPK podľa nej jednoznačne podporuje harmonizované označovanie výživových údajov na prednej strane balenia potravín na úrovni EÚ. Komora stále trvá na názore, že aktuálne nie je čas na vytváranie národnej schémy označovania potravín formou slovenského potravinového semaforu, ktorý bol predložený poslancom Patrickom Linhartom za Sme rodina do NR SR a ktorý bol aj schválený. 

Poznamenala, že zámerom EÚ je legislatívne zjednotiť vzniknuté rôzne formy grafického označovania v jednotlivých európskych krajinách a preto sa momentálne k danej téme koná široká diskusia, ktorej súčasťou je aj Slovenská republika. 

„Nesúhlas SPPK so zavádzaním potravinového semaforu sme tlmočili ako autorovi myšlienky, poslancovi NR SR Patrickovi Linhartovi, tak aj samotnému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Na viacerých rokovaniach k tejto téme sme upozorňovali na skutočnosť, že táto iniciatíva prichádza neskoro a minie sa účinku – nepovedie k zjednodušeniu informovanosti spotrebiteľa, naopak zmätie ho nejasnými pravidlami na farebné označovanie potravín a zároveň prinesie ďalšie zvýšenie nákladov výrobcom potravín. Zároveň môže takto nedostatočne pripravený systém označovania vháňať otázniky do konkurenčného boja jednotlivých výrobcov,“ zdôraznila. 

Upozornila, že v návrhu zákona sa hovorí o registri potravín, ktorý by mohol v malej miere slúžiť ako jeden z nástrojov na marketingovú podporu predaja potravín. SPPK však zásadne odmieta prepájanie registra potravín na slovenský potravinový semafor. V každom prípade je však nevyhnutné hľadať aj ďalšie marketingové nástroje a finančné zdroje na podporu predaja slovenských potravín. 

Pripomenula, že SPPK mala pripomienky k potravinovému semaforu, a to v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

„Žiadali sme, aby sa v celom paragrafovom znení predloženého návrhu vypustilo slovenské spojenie ‚potravinový semafor‘. Nedošlo k akceptovaniu našej požiadavky, práve naopak, slovné spojenie tam ostalo, dokonca sa tam pridala aj definícia potravinového semaforu. Uvedené znenie je podľa nášho názoru dosť nejasné, lebo podľa vyjadrenia poslanca Patricka Linharta ide o povinné zavedenie potravinového semaforu napriek tomu, že pri registri pre potravinový semafor je uvedené, že je to dobrovoľné. Túto záležitosť budeme ešte komunikovať s ministerstvom pôdohospodárstva, lebo schválená legislatívna úprava nie je jednoznačná,“ dodala Holéciová. 

Vznikne nový register potravín pre potravinový semafor

Na Slovensku sa zriadi nový register potravín pre potravinový semafor, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Plénum NR SR schválilo novelu zákona o potravinách, ktorú predložil poslanec Sme rodina Patrick Linhart.

Hlasovalo zaň všetkých 123 prítomných poslancov. Register potravín pre potravinový semafor bude informačným systémom, ktorý obsahuje informácie o potravine a prevádzkovateľovi. Registrácia bude dobrovoľná.

Článok nájdete na:https://podnikatelskecentrum.sk/potravinovy-semafor-vyrobcovia-potravin-ho-vnimaju-ako-populisticke-opatrenie-bez-rieseni/