Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

  Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny.

Hoci ide len o jedno z množstva dôležitých rozhodnutí, pred ktorým stojí rezort pôdohospodárstva, pre budúce dotačné obdobie môže byť kľúčové. Presun pridelených prostriedkov medzi dvoma finančnými balíkmi, ktoré Slovensku ponúka Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) bude mať citeľné dopady na slovenské poľnohospodárstvo. V hre je totiž výška dotácií, ktoré farmári dostávajú na hektár obrobenej pôdy, ale aj modernizácia agropotravinárskeho sektora ako takého.

V európskom žargóne sa týmto dvom finančným nástrojom zvykne hovoriť piliere. Prvý pilier predstavujú takzvané priame platby, čiže spomínané hektárové podpory. Druhý pilier, teda Program rozvoja vidieka, je určený hlavne na investície do podnikov a opatrenia týkajúce sa životného prostredia, a rozvoja vidieckych oblastí.

Európska únia pred štartom dotačného obdobia všetkým členským krajinám pre oba piliere prisúdi presnú sedemročnú alokáciu. A podľa pravidiel agropolitiky môže každý štát časť peňazí medzi piliermi presúvať. Ide o flexibilitu, ktorú Únia poskytuje štátom, aby dotačný balík napasovali na potreby vlastného agrosektora. Možnosť zvýšiť priame platby vznikla až po rozšírení EÚ, keďže nové členské štáty majú dodnes nižšie dotácie na hektár, ako je únijný priemer.

Zjednodušený výklad hovorí, že posilňovať prvý pilier má význam vtedy, keď majú farmári nízke príjmy. Ak ale sektor viac trápia dlhodobé štrukturálne problémy, ako napríklad nízka produkcia, či zlý environmentálny stav, je rozumnejšie zamerať sa na investície.

Dva piliere zostanú zachované aj v novom programovom období, hoci niektoré medzinárodné mimovládne organizácie počas verejných konzultácií k reforme SPP navrhovali toto delenie zrušiť.

„Moderná poľnohospodárska politika by mala upustiť od zastaralej dvoj-pilierovej štruktúry a všetky zdroje by mali byť naprogramované tak, aby prispievali k jasne stanoveným cieľom, ktoré majú prínos pre spoločnosť,“ vysvetľuje pre portál EURACTIV.sk Tatiana Nemcová zo Slovenskej  ornitologickej spoločnosti (SOS/Birdlife).

Nový prvý pilier

Reformu ale napokon prežijú oba piliere a opäť budú súčasťou nového programového obdobia. Slovensko, tak ako ostatné krajiny, musí nanovo zanalyzovať ich výhody a nevýhody a podľa toho zvážiť, či využije možnosť prelievať prostriedky medzi nimi.

„Problémom prvého piliera je, že niektoré farmy získavajú vysoké priame platby, ale pritom produkujú a zamestnávajú málo. Dokonca v priemere naše priame platby na farmu sú v európskom kontexte vysoké,“ hovorí Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity,

Presun peňazí z investičného balíka do prvého piliera sa oplatí, iba ak sa dobre nastavia pravidlá čerpania priamych poľnohospodárskych platieb. A to je v súčasnosti problém.

Priame platby sú dnes vyplácané automaticky podľa počtu hektárov. Nemotivujú farmára, aby rozmýšľal nad novými – ziskovejšími, no pracnejšími – plodinami. V krajnom prípade farmár dostane peniaze za obyčajné kosenie lúk bez väčšieho prínosu pre miestnu komunitu alebo prírodu.

Autor: Marián Koreň,

Foto: agroklas.sk