Potravinová pomoc sa bude opakovať

(11.02.2012; Život; č. 7, s. 18; HIM)

Na otázky odpovedá Ingrid Ludviková, tlačová tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: 

Aká je história potravinovej pomoci? 

Program pomoci v núdzi začal v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvýkrát bol spustený počas mimoriadne studenej zimy v roku 1986/87, keď boli nadbytočné zásoby poľnohospodárskych plodín, t. j. pôvodne išlo o spôsob presunutia týchto zásob na ľudí v núdzi. V priebehu rokov program zaznamenal obrovský úspech a v súčasnosti pomáha viac ako 18 miliónom ľudí v celej EÚ (vo viac ako dvadsiatich členských štátoch). V spolupráci s charitami a neziskovými organizáciami poskytuje táto schéma potravinovú pomoc tej vrstve spoločnosti, ktorá to najviac potrebuje. 

Na Slovensku ide o jednorazovú akciu, alebo sa bude konať pravidelne? 

Slovensko prvýkrát čerpalo z Programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v roku 2011. Už je prijatý aj predbežný záväzok na rok 2012, o finálnej čiastke sa však ešte rozhoduje. 

Odkiaľ pochádzajú peniaze na potravinovú pomoc? 

Pomoc je v podstate súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V predchádzajúcom návrhu Európska komisia uvažovala o zavedení povinného spolufinancovania, ale tento návrh bol koncom minulého roka zamietnutý. Mnohé členské krajiny však využívajú európske prostriedky ako doplnok k financiám poskytovaným na podobné účely neziskovým sektorom alebo charitám. Neexistuje teda povinná finančná spoluúčasť zo strany členských štátov, ale de facto to tak niekedy funguje vďaka spolupráci so spomínanými inštitúciami. 

Ľudia dostávajú 20 kg múky a 20 kg cestovín, prečo nie viacero druhov potravín (napr. cukor, soľ...) a v menších množstvách? 

O tom, ktoré potraviny, a takisto kto je oprávnený túto pomoc získať, rozhodujú členské štáty na vlastnej pôde. V praxi to znamená, že tieto veci sa rozhodujú na základe konzultácie s miestnymi neziskovkami a charitami. 

Odkiaľ sú múka a cestoviny? Nejde o štátne rezervy, ktoré sa musia raz za čas vymeniť? 

Podľa pravidiel platných v roku 2011 boli jednotlivé položky prepojené s verejnými zásobami. Distribuované potraviny musia patriť do tej istej kategórie ako intervenčné produkty. V najbližších týždňoch sa budú tieto pravidlá meniť a tie nové by mali členským štátom poskytnúť vyššiu flexibilitu pri výbere potravín, ktoré budú rozdávať, zohľadňovať by sa mala aj nutričná hodnota týchto potravín. 

Ako je to v iných štátoch? 

Každý členský štát má vytvorený vlastný systém distribúcie zásob podľa miestnych podmienok. V prípade distribúcie potravinovej pomoci existujú dve riešenia. V menších krajinách, ako je napríklad Maďarsko, existuje medzi štátnymi orgánmi a distribujúcimi organizáciami   charitami, neziskovkami   priamy kontakt. Druhý spôsob je viacstupňový systém v spolupráci s veľkými charitami, ako napríklad Červený kríž, ktoré sú na vyššej úrovni distribúcie a pod nimi sú menšie miestne charity. Tento spôsob využívajú väčšie členské štáty, ako je Taliansko. Napríklad v Belgicku uplatňujú celkom výnimočný spôsob: do distribúcie je zapojené priamo zodpovedné ministerstvo. Program sa zameriava na zraniteľné časti spoločnosti: nezamestnaných, veľké rodiny, postihnutých, seniorov, utečencov či siroty, ktoré sa nachádzajú pod hranicou chudoby v danej členskej krajine.

Každý štát si sám stanoví druh potravín a podmienky na ich získanie. Na Slovensku je to 20 kg hladkej múky a 20 kg cestovín.