Priame platby skončiť nemajú. Nová európska agrovízia počíta s poľnohospodárom
Priame platby na pôdu majú
pokračovať, ale budú viac nasmerované k poľnohospodárom, ktorí prispievajú k
potravinovej bezpečnosti a životaschopnosti sektora. Malé a stredné podniky
čaká viacero administratívnych zjednodušení a nové opatrenia majú podporiť
financovanie sektora z iných zdrojov ako z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej
politiky. Farmy môžu počítať s platbami za ekosystémové služby, prírodné
kredity a budú môcť obchodovať s emisiami. Ich lepšie postavenie na trhu má
zabezpečiť revízia nekalých obchodných praktík a odmietnutie dovozu produktov
nespĺňajúcich európske štandardy, napríklad čo do obsahu pesticídov či dobrých
životných podmienok zvierat. Uvádza sa to v návrhu dokumentu Vízia pre
poľnohospodárstvo a potravinárstvo, jedného z dvoch zásadných dokumentov, ktoré
Európska komisia zahrnula do svojho programu na nasledujúcich päť rokov.
Návrh mal byť v plnom znení
uverejnený v utorok 18. februára 2025 (do času našej uzávierky sa to zatiaľ
neudialo), no viaceré médiá už na základe únikov analyzovali jeho obsah. Druhý
dokument sa týka zjednodušenia SPP, ide o legislatívnu iniciatívu, ktorá by
mala byť schválená v 2. štvrťroku 2025.
Vízia pre poľnohospodárstvo
a potravinárstvo pozostáva zo štyroch hlavných oblastí – agropotravinový sektor
by mal byť atraktívny a predvídateľný, poľnohospodári by mali mať garantované
príjmy, s ktorými dokážu prosperovať, sektor by mal obstáť v globálnej
konkurencii a vízia obsahuje aj nové myšlienky pre rozvoj vidieckych oblastí.
Ako budú vyzerať priame
platby?
Vízia vychádza z návrhov
Strategického dialógu zo septembra minulého roku, ktorého jedným z hlavných
záverov bolo, že princíp priamych platieb farmárom podľa veľkosti
obhospodarovanej pôdy prakticky končí. Podľa analýzy portálu arc2020.eu sa
budú priame platby naďalej uplatňovať, ale budú rozdeľované s ohľadom na prínos
poľnohospodárov k potravinovej bezpečnosti či rozvoju regiónu. Vízia je
nelegislatívny návrh – mechanizmus. Bližšie k skutočnosti budú konkrétne
legislatívne kroky.
Všade samé zjednodušovanie
Zjednodušovaním pravidiel je
pretkaná celá nová politika eurokomisie nielen v poľnohospodárskej, aj v
ďalších oblastiach. Vo všetkých by malo platiť, že zjednodušenia sa budú týkať
najmä malých a stredných podnikov, čo naznačuje, že bude rozdiel v administratíve
podľa veľkosti podniku a na menšie sa zrejme budú vzťahovať flexibilnejšie
pravidlá. Väčšiu flexibilitu by mali mať aj štáty pri zmene svojich
strategických plánov. Meniť by sa malo aj posudzovanie udržateľnosti fariem.
„Početné výnimky z
povinností dokazujú, že univerzálne prístupy nie sú najvhodnejším nástrojom pre
také diverzifikované odvetvie, ako je poľnohospodárstvo,“ cituje z návrhu
arc2020.eu.
Zablokovať dovoz nižšieho
štandardu
Rovnaké výrobné normy by sa
mali uplatňovať na dovážané produkty, ako na tie vyrobené v EÚ. Má ísť najmä o
obsah pesticídov či dobré životné podmienky zvierat. Mal by k tomu prispieť aj
nový návrh o označovaní pôvodu výrobkov.
„Malo by sa zabezpečiť, aby
sa najnebezpečnejšie pesticídy zakázané v EÚ zo zdravotných a environmentálnych
dôvodov nemohli vrátiť do EÚ prostredníctvom dovážaných výrobkov,“ cituje
portál z návrhu.
Denník Financial
Times k tomu napísal, že EÚ plánuje zablokovať dovoz niektorých
potravín vyprodukovaných podľa odlišných noriem a medzi prvými by sa mal
zamerať na sóju, respektíve pesticídy, ktoré sa v USA používajú pri jej
pestovaní, ale v Európe sú zakázané. Čo sa týka životných podmienok zvierat,
pravidlá EÚ nariaďujú napríklad väčšie priestory pre chov kurčiat či teliat,
prísnejšie hygienické normy, ktoré zvyšujú náklady európskym poľnohospodárom a
zhoršujú ich konkurencieschopnosť v porovnaní s dovezenými potravinami.
Na tieto plánované
opatrenia reagoval aj
český minister poľnohospodárstva Marek Výborný v programe ČT Otázky Václava
Moravce.
„Obchodné podmienky medzi
Európou a Spojenými štátmi dlhodobo nie sú rovnocenné. Tak ich poďme vyrovnať a
potom môžeme zrušiť clá, alebo clá ponechajme,” povedal.
Čo sa týka pesticídov v
Európe, tam sa tiež prejavuje princíp motivovať a nie zakazovať. V návrhu sa
spomína podpora pre vývoj nových biopesticídov s tým, že žiadne chemikálie
nebudú zakázané, ak ekologickejšie alternatívy nebudú dostupné v primeranom čase
a za primerané náklady.
Nové spôsoby financovania
Keďže ciele vízie sú
ambiciózne a rozpočet SPP je konečný, návrh sa zaoberá aj opatreniami na
podporu financovania agrosektora z iných zdrojov. Mal by podporiť zvýšenie
verejných investícií a znížiť riziko pre súkromný kapitál, nájsť nové možnosti
v spolupráci s Európskou investičnou bankou a bankovým sektorom. Ako inovatívny
nástroj sa spomína kombinované verejno-súkromné financovanie „prírody”.
Cieľom je poskytnúť podporu
poľnohospodárom, ktorí realizujú postupy prospešné prírode a zároveň ich
prepojiť so spoločnosťami a investormi, ktoré sa riadia obchodným záujmom o
takéto praktiky. Pre poľnohospodárstvo, rovnako ako pre ďalšie oblasti by sa mal
zaviesť kompas udržateľnosti, v rámci ktorého môže podnik získať dodatočný
príjem za akési prírodné kredity.
Poľnohospodársky podnik bude
tak isto môcť obchodovať s emisiami. Bližšie prepojenie sa predpokladá aj medzi
SPP a politikou súdržnosti, predovšetkým pri rozvoji vidieckych oblastí.
Lepšie trhové príjmy
Ak jeden zo zdrojov
financovania poľnohospodárstva sa spomínajú trhové príjmy a tie by sa mali
zvýšiť opatreniami na zlepšenie jeho postavenia v agropotravinovom reťazci.
„Praktiky, pri ktorých sú
poľnohospodári systematicky nútení predávať pod cenu, nebudú
tolerované,“ uvádza sa v správe.
Táto zásada bude zakotvená v
prebiehajúcej revízii nariadenia o nekalých obchodných praktikách a spoločnej
organizácii trhov, ale návrh sľubuje aj „ďalšie iniciatívy.“
Ďalšie opatrenia
V návrhu sa ďalej spomína
posilnenie krátkych dodávateľských reťazcov a napríklad aj zmeny pravidiel pre
verejné obstarávania potravín, kde by cena nemala byť jediným kritériom. Novú
stratégiu pre generačnú výmenu by mala EK predložiť už v tomto roku. Sledovať
situáciu s cenami pôdy a zabrániť machináciám s ňou by malo nové Stredisko EÚ
pre monitorovanie poľnohospodárskej pôdy. Plánuje sa prijať aj nová proteínová
stratégia, rastlinná produkcia by mala byť viac preferovaná, návrh však
obsahuje aj dlhodobú víziu pre chov hospodárskych zvierat.
Ekológia a poľnohospodárstvo
ruka v ruke
Vízia je časťou programu
Európskej komisie, ktorý mala zverejniť do 100 dní od začiatku funkčného
obdobia. Vychádza zo Strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva,
ktorý zahŕňal všetkých hráčov v sektore. Strategický dialóg by mal pokračovať v
rámci nového poradného orgánu – Európskej rady pre poľnohospodárstvo a
potravinárstvo (EBAF), ktorá mala 4. februára 2025 svoje prvé zasadnutie.
Portál cleanenergywire.org uviedol,
že vízia bude v prvom rade usmerňovať všetky budúce úvahy o agropotravinárskej
politike. V podstate má nahradiť stratégiu predchádzajúcej administratívy z
farmy na stôl. Väčšina opatrení, ktoré sa v rámci nej prijmú, sa budú
uplatňovať až v nasledujúcim programovom období po roku 2027.
Autor článku: Klaudia
Lászlóová - poľnoinfo.sk