Rastú ako z vody

Pozdáva sa vám väčšmi čistá oranžová mrkva alebo si kúpite tú, na ktorej vidieť hlinu?

Mrkva vedľa mrkvy, dokonalý tvar, žiarivá farba, a tá čistota! Šťavnaté červené reďkovky takisto, rovnako veľké papriky a paradajky. Také sa vám v záhrade nikdy neurodia. Máte tam totiž hlinu a slnko. A to ony nepoznajú! Naše obchody ovládla hydroponicky pestovaná zelenina, vyrástla vo vodnom roztoku. Lacnom, nenáročnom na údržbu. "V súčasnosti je možné hydroponickým spôsobom dopestovať takmer všetky druhy zeleniny. Azda najviac je mrkvy, podiel paradajok a paprík sa odhaduje na tridsať percent," hovorí jeden z prvých ekotoxikológov na Slovensku MVDr. Jozef Klíma.

NIEKEDY JE ZDRAVŠIA

Má však zelenina z vody rovnaké množstvo živín ako tá, ktorá vzišla z pôdy? Budete sa čudovať. "Výživová hodnota koreňovej zeleniny nebola zatiaľ z odbornej stránky spochybnená. Skôr naopak, receptúry roztokov sú presne nastavené na požadovaný druh zeleniny, čo nie je možné v plnom rozsahu zabezpečiť v klasických pôdnych podmienkach. Preto sa hydroponicky dopestuje rýchlejšie a je krajšia," ubezpečuje ekotoxikológ. "Japonci a Holanďania pestujú najmä rajčiny v skleníkoch s dokonale ekologicky nastavenou teplotou, vlhkosťou a obsahom živín v kvapalnom substráte. Úrody sú vysoké a zelenina zdravá," potvrdzuje Doc. Ing. Zoltán Bedrna, DrSc, z Katedry pedológie Univerzity Komenského. Dôležité však je, aby pestovatelia dodržali zloženie roztoku a po každej úrode ho vymenili za nový.

PÔDY UBÚDA

Hydroponická zelenina nie je novinka, už v starom Egypte ju tak pestovali, tvrdia jej zástancovia. Oponenti namietajú, že Egypťania takto síce pestovali určité rastliny, ale isto do nich umelo nepridávali živiny, ktoré sa prirodzene nachádzajú len v pôde. Navyše, v krajine, kde je prevažne piesok, inú možnosť ani nemali.

V súčasnosti môžete naraziť na dva spôsoby pestovania na vode. Hydropónia, kde sú korene ponorené v živnom roztoku, a hydrokultúra, kde sú korene v kvetináči s granulami a iba ich konce plávajú v živnom roztoku. Pestovateľom sa to oplatí. Niekedy zožnú úrodu aj trikrát, zatiaľ čo vám vyrastie v záhrade jedna mrkva. "Pestovateľské plochy v Európe ubúdajú, túžba po diétnej zelenine rastie a obchodné reťazce dačia dole nákupné ceny. To povedie k situácii, že nadpolovičná produkcia zeleniny sa bude pestovať hydroponickými metódami. O to väčší však bude záujem spotrebiteľov o takzvané farmárske produkty, ktoré hydroponickej produkcii budú konkurovať kvalitou a čerstvosťou, ale, bohužiaľ, nie cenou," predpovedá Jozef Klíma.

AKÉ SÚ RIZIKÁ?

Prečo sa však spotrebitelia obávajú zeleniny vypestovanej vo vodnom roztoku a radšej siahnu po tej drahšej s označením bio? "Rizík je viacero. Hlavne ide o udržanie mikrobiologickej čistoty a stability živných roztokov. Už v roku 1987 laboratóriá v EÚ riešili problémy s vírusmi v živných roztokoch, ktoré sa použili na viacero úrod, aby sa ušetrilo. Hlavné riziko je aj ich následná bezpečná likvidácia v prostredí," hovorí MVDr. Klíma, ktorý je však presvedčený, že dovážaná zelenina je bezpečne kontrolovaná.

ODKIAĽ JE?

Hoci zákon prikazuje označovať krajinu pôvodu zeleniny a ovocia, niekedy to chce detektíva. V jednej krajine plody vypestujú, v druhej ich ošetria, v tretej zabalia a štvrtá krajina ich distribuuje. Či pochádzajú z vody, to nevedno. "Kedysi bola povinná certifikácia dovozových produktov, ale dnes tieto údaje pre spotrebiteľa chýbajú. Prílišná liberalizácia predpisov v rámci EÚ sťažila prácu spotrebiteľovi, ktorý chce vedieť, čo kupuje a konzumuje. Preto sa logicky mnohí orientujú na farmárske produkty lokálnych výrobcov, u ktorých je vyšší stupeň spoločenskej kontroly a zodpovednosti," odporúča Jozef Klíma.