Uľahčiť administratívu a zefektívniť systém. Antibyrokratická komisia vypracovala podnety

Zjednodušenie podávania žiadostí o priame platby, zrušenie povinnosti vypĺňať informačné listy, viacero návrhov k fungovaniu Slovenského pozemkového fondu či požiadavka upraviť zákon o hnojivách. Tieto a ďalšie desiatky podnetov vypracovala pre ministerstvo pôdohospodárstva antibyrokratická komisia od marca do decembra minulého roku.

„Zoznam podnetov sme odovzdali pánovi ministrovi v decembri. Obsahuje 68 opatrení, od evidenčných požiadaviek cez softvérové, ktoré sa týkajú registrácií či legislatívy,“ uviedol Andrej Gajdoš, predseda antibyrokratickej komisie a predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Trend v EÚ

Na úrovni Európskej únie sa otázka veľkej administratívnej záťaže pre farmárov rieši na rôznych úrovniach. Ministri poľnohospodárstva na rade AGRIFISH prijali v uplynulom roku viaceré opatrenia k jej zníženiu. Široký balík návrhov v tejto súvislosti vznikol aj v rámci Strategického dialógu. Európska komisia taktiež realizovala anketu medzi farmármi, do ktorej sa zapojili aj slovenské subjekty.

Keď vybraných predstaviteľov oslovil v apríli portál poľnoinfo.sk, väčšina z nich uviedla, že slovenských poľnohospodárov trápia oveľa viac opatrenia na domácej úrovni, než pravidlá EÚ.

Široké zastúpenie

Komisiu založil minister pôdohospodárstva Richard Takáč v marci minulého roka.

„Cieľom komisie je znižovanie administratívnej záťaže a náročnosti postupov uplatňovaných v činnosti MPRV SR a právnických osôb v pôsobnosti ministerstva,“ uvádza sa vo vestníku MPRV SR z polovice marca 2024.

Zastúpenie komisie je široké. Má 22 členov a okrem poradcov ministra, zástupcu legislatívnej rady vlády a parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo sú jej členmi aj zástupcovia samosprávnych organizácií poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov.

Návod na zmeny

Založenie antibyrokratickej komisie oznámil Richard Takáč v deň, keď vymenoval svojich poradcov. Dosiaľ jej činnosť nemala veľký mediálny ohlas, rovnako ako ani závery, ktoré ministrovi odovzdali jej členovia v decembri.

„My sme sa dosiaľ mediálne neprezentovali a požiadavku komunikovať činnosť komisie sme dostali prvýkrát až teraz, od poľnoinfo.sk. Rátam s tým, že keď ministerstvo naše podnety spracuje, vytvorí nejaký harmonogram ich realizácie a naše výsledky budú komunikované,“ uviedol Andrej Gajdoš.

Mohlo by to byť už pri príležitosti ďalšieho, februárového zasadania komisie, keď by agroministerstvo mohlo konkretizovať svoje predstavy. Andrej Gajdoš zatiaľ nemá informácie o tom, ako ministerstvo pristupuje k podnetom, ale má dobrý pocit, že rezort chápe potrebu zjednodušiť a zefektívniť systém.

„Čas ukáže, či sa naše podnety budú aj realizovať,“ uviedol.

Komisia má poradenskú úlohu, samotná realizácia návrhov je vecou ministerstva. Mnohé administratívne problémy pritom prevyšujú rámec agrorezortu a týkajú sa napríklad ministerstiev vnútra či životného prostredia.

Podnety komisie reagujú na problémy

Vďaka podnetom antibyrokratickej komisie má minister k dispozícii rozsiahly súbor návrhov, ako znovu premyslieť systém realizácie podpôr a kontrol, preformulovať povinnosti pre poľnohospodárov a harmonizovať činnosť jednotlivých inštitúcií.

Podnety komisie reagujú na skutočnosti, ktoré zbytočne znepríjemňujú život poľnohospodárom a znižujú efektivitu nielen im, ale aj na úrovni štátnych inštitúcií.

Podľa prezentácie podnetov na decembrovej konferencii Zväzu ekologického poľnohospodárstva – Ekotrend, sa návrhy týkajú aj prijímania nových nariadení a opatrení tak, aby sa mohli realizovať hladko, bez toho, aby spôsobovali chaos v administratíve.

Priame platby aj SPF

Jeden z podnetov adresoval Zväz vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska a týkal sa zjednodušenia podávania žiadostí o priame platby. Podľa dokumentu, ktorý má redakcia poľnoinfo.sk k dispozícii, agroministerstvo považuje tento bod z časti za vybavený, ale stále otvorený.

„Zjednodušovanie prebieha elektronizáciou. Platobná agentúra pre kampaň 2024 prijímala žiadosti o priame platby výlučne elektronicky, v rámci zjednodušovania bol formulár naprogramovaný podľa možnosti v krokoch, kde to bolo čo najviac intuitívne,“ reaguje MPRV SR v tabuľke legislatívnych podnetov.

Ekotrend vo svojom návrhu hovorí o zrušení povinnosti podávať Informačné listy, ktoré sú základným dokumentom pri tvorbe štatistík a analýz agrorezortu.

„Štát by mal platiť za zbieranie informácií o farmároch. Informačné listy sú celkom zbytočnou záťažou, pričom nie sú spoľahlivým zdrojom informácií. Bolo by účelnejšie, ak by sa zber informácií realizovali povedzme na vzorke 10 percent farmárov, ale obsahoval by pravdivé údaje, dostali by sme oveľa viac relevantný výsledok,“ uviedla Zuzana Homolová, členka predsedníctva Ekotrendu na decembrovom podujatí tejto organizácie.

Agrárna komora Slovenska uvádza viacero podnetov v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom. Požaduje úpravu podmienok nájomných zmlúv a tiež ich príloh, ktoré majú podľa AKS zodpovedať stavu katastrálnych údajov. Podľa ďalšieho podnetu by malo dôjsť aj k úprave spôsobu určovania výšky nájomného. AKS by uvítala zlepšenie komunikácie s pozemkovým fondom či zriadenie elektronickej komunikácie s týmto úradom.

„Našim podnetom je aj prepojenie systémov evidencie prenajatých pozemkov SPF s údajmi katastra nehnuteľností a GSAA, tak aby bol systém nápomocný aj pri riešení nájomných zmlúv, inventarizácií, dodatkov či kontrole užívania,“ uvádza sa v dokumente legislatívnych podnetov.

Ako naliehavú požiadavku požaduje SPPK upraviť napríklad zákon o hnojivách. Najväčšia samosprávna organizácia poľnohospodárov argumentuje, že administratíva je zbytočná a vyžaduje náročnú evidenciu. V podnete konkrétne uvádza, v ktorom paragrafe by malo dôjsť k zmene.

Zmeny usmernení na poslednú chvíľu

V závere roka 2024 portál poľnoinfo.sk informoval, že vláda menila a dopĺňala nariadenia, ktoré súvisia s čerpaním podpôr v roku 2025 na poslednú chvíľu. Problém by podľa Agrárnej komory Slovenska vyriešilo, ak by sa zadefinoval najneskorší termín vydania zmien nariadení do konca februára a k tomu by boli časovo prispôsobené predchádzajúce rokovania i schvaľovací proces.

„Je potrebné zohľadniť, že vnútroštátna legislatíva je naviazaná na Strategický plán SPP 2023 – 2027, a preto nemôže vstúpiť do platnosti skôr, ako žiadosť o zmenu Strategického plánu schváli (spravidla koncom novembra) Európska komisia. Z uvedeného dôvodu nariadenia vlády č. 435/2022 a 436/2022 vstúpia do platnosti spravidla v polovici decembra, s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. Proces prípravy usmernení k nariadeniam vlády prebieha, v čo možno najkratšom čase od okamihu promulgácie legislatívy,“ reaguje v tabuľke legislatívnych podnetov Sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb MPRV SR.

Agroministerstvo ďalej argumentuje, že je potrebné zohľadniť aj rozsah zmien a preto nepovažujú za vhodné striktne nastaviť termín na vydávanie usmernení

Činnosť komisie bude pokračovať

„Hodnotím pozitívne, že sa členovia komisie vedeli porozprávať, zosúladiť pohľady. Nebol tam rozpor, ktorý by sme museli riešiť hlasovaním. Niektoré podnety sa dajú vyriešiť za týždeň, iné si vyžiadajú roky práce. Ide nám o to, aby sa veci pohli ďalej,“ uzatvára Andrej Gajdoš.

Autor článku: Klaudia Lászlóová, Juraj Huba

Vidiecky parlament je členom tejto komisie.