Únia stopla eurofondy na železnice a cesty, v audite sú chyby
Slovensko má ďalší problém s eurofondmi. Bruselskí kontrolóri našli pochybenia pri ich čerpaní v operačnom programe Veda a výskum, ktorý sa v roku 2019 stal súčasťou schémy Integrovaná infraštruktúra (OPII).
Kým sa
pochybenia neprešetria, Európska komisia nepreplatí Slovensku z rozbehnutých
eurofondových projektov z tohto programu ani cent.
Týka sa to
napríklad výstavby električkovej trate v bratislavskej Petržalke, nákupu nových
trolejbusov či obnovy železníc a ciest. Výdavky musí nateraz zatiahnuť
slovenský štátny rozpočet.
Pochybili
slovenskí audítori
Brusel vo
varovnom liste, ktorý má INDEX k dispozícii, hovorí o závažných nedostatkoch v
riadení a kontrole operačného programu slovenskými orgánmi. Európski kontrolóri
našli pochybenia v troch konkrétnych projektoch, ktoré slovenským auditom
prešli bez väčších komplikácií.
Chybu
podľa komisie neurobili len audítori z rezortu financií, ale aj úradníci na
ministerstve dopravy, ktoré za eurofondový operačný program OPII od roku 2019
priamo zodpovedá, a tiež príslušné sprostredkovateľské orgány.
Ak sa má preto
Slovensko v dohľadnom čase opäť dostať k európskym peniazom, bude potrebovať
nielen dodatočný audit, ale aj finančnú opravu a preverenie postupov, ktoré
rezorty využívajú na odhalenie podobných nezrovnalostí.
Nejde o
zanedbateľný balík peňazí. Začiatkom roka bolo v operačnom programe Integrovaná
infraštruktúra stále nevyčerpaných viac ako 55 percent prostriedkov, teda niečo
vyše troch miliárd eur.
Ministerstvo:
Nebolo to prvý raz
Ministerstvo
dopravy tvrdí, že problémom sa intenzívne zaoberá. „V spolupráci s ostatnými
zodpovednými subjektmi komunikujeme s komisiou,“ uvádza Miriama Švikruhová z
komunikačného oddelenia rezortu.
Spolu s audítormi
mali začiatkom marca poslať Európskej komisii svoje stanovisko. Ďalšie kroky
budú podľa Švikruhovej závisieť od záverečnej správy európskeho auditu.
Rezort sa do
veľkej miery spolieha na to, že ide o najľahšiu možnú formu porušenia
eurofondových pravidiel, pričom takéto varovanie nedostalo
Slovensko po prvýkrát.
„Ide o
štandardný nástroj, ktorý bol aplikovaný na operačný program Integrovaná
infraštruktúra, rovnako aj na iné operačné programy, aj v minulosti,“ dodáva
Švikruhová.
Slovensko naozaj
má tradíciu v auditných nálezoch a následnom pozastavení platieb. Väčšine sa
tak deje pre chyby vo verejnom obstarávaní alebo pre neoprávnenosť výdavkov.
V roku 2016 sa
na isté obdobie zastavilo vyplácanie z piatich operačných programov, tento rok
Brusel pre kauzu Dobytkár stopol vyplácanie eurofondov v rámci programu rozvoja
vidieka.
Z deviatich má
byť jeden
V prípade
eurofondov v ďalšom programovom období na roky 2021 až 2027 by takéto
pochybenia mohli mať oveľa závažnejšie dôsledky.
V súčasnosti sú
eurofondy rozdelené do deviatich samostatných operačných programov. Ak európsky
audit nájde nejakú nezrovnalosť a nariadi zastavenie platieb, dotkne sa to len
toho operačného programu, pod ktorým daný projekt beží. O preplácanie zvyšných
platieb môže Slovensko naďalej žiadať.
Pri nových
eurofondoch však rezort investícií (MIRRI) ráta iba s jedným operačný programom
(má sa volať Slovensko). Ten bude zastrešovať takmer 13 miliárd eur z troch
hlavných európskych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky
sociálny fond a Kohézny fond).
Konečná podoba
Operačného programu Slovensko je ešte predmetom diskusií. Hoci by mal
pozostávať z piatich politických cieľov, formálne deliace línie existovať
nebudú.
Inými slovami,
ak európski kontrolóri odhalia pochybenia podobné tým súčasným, komisia môže
Slovensku prestať preplácať úplne všetky platby. Bez ohľadu na to, či pôjde o
dostavbu diaľnice alebo o zabezpečenie sociálnych pracovníkov.
Takýto výpadok
by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal extrémny nárast výdavkov štátneho
rozpočtu. Európske peniaze totiž kompenzujú verejné financie v mnohých
položkách, hoci na ne vôbec nie sú určené.
Menej byrokracie
a jedno riaditeľstvo
Ministerstvo
investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí) jeden operačný program obhajuje vyššou
mierou flexibility. Argumentuje, že ak by bolo potrebné peniaze presúvať od
menej výkonných investícií k výkonnejším, pôjde o pomerne jednoduchý proces.
Rovnako má zmena
skoncovať s takzvaným rezortizmom, keď jednotlivé ministerstvá riešia vlastné
potreby bez prepojenia s inými rezortmi, a podporiť spoluprácu medzi úradmi,
ktoré prideľovanie eurofondov zastrešujú.
„Ide nám tiež o
zjednotenie pravidiel v oblasti verejného obstarávania, predkladania žiadostí a oprávnenosti výdavkov,“ dodáva riaditeľ
komunikačného odboru MIRRI Andrej Ďuríček.
Operačný program
bude mať podľa neho jediný riadiaci orgán – MIRRI, ale v prípade potreby
prenesie niektoré povinnosti na sprostredkovateľské orgány, teda iné
ministerstvá alebo samosprávy: „Ide najmä o tie kompetencie, pri ktorých budú
expertmi v danej oblasti.“
Únia: Ide o
veľkú zmenu
Európska komisia
to vidí inak. Na možné riziká jedného operačného programu upozorňuje slovenskú
vládu opakovane. Osobne tak urobil aj eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne
práva Nicolas Schmit počas novembrovej návštevy na Slovensku.
Brusel sa obáva
najmä toho, že časté auditné nálezy zabrzdia čerpanie aj tých peňazí, ktoré
doteraz neboli problémové. Príkladom je Európsky sociálny fond, z ktorého bolo
na konci roka vyčerpaných vyše 70 percent a zazmluvnených viac ako sto percent
prostriedkov.
Obavy spôsobuje
aj fakt, že funkčnosť jedného operačného programu, ktorý by zahŕňal taký veľký
balík peňazí, nie je doteraz vyskúšaná. Väčšina členských štátov únie rozdeľuje
eurofondy do viacerých programov. Dať všetky prostriedky do jedného si trúfajú
len krajiny s menším objemom eurofondov a užším investičným záberom, ako
napríklad Cyprus.
Navyše, meniť
celý systém v krajine, kde už aj tak mnohé veci ohľadom eurofondov nefungujú,
je podľa Bruselu riskantné.
Problémy vidia
aj iní
Podobný názor
majú aj viaceré neziskové organizácie čerpajúce peniaze zo sociálneho fondu.
Svoje obavy počas decembrového zasadnutia monitorovacieho výboru pre operačný program Ľudské zdroje vyjadril napríklad správca a
koordinátor projektov nadácie SOCIA Vladislav Matej.
Predstavitelia
niektorých samosprávnych krajov zasa tvrdia, že ani jeden operačný program
nezabráni rezortizmu, ak MIRRI nepodnikne aj ďalšie kroky k tomu, aby za
prostriedky v čo najväčšej možnej miere zodpovedali priamo regióny.
„Väčšinu budú
mať pod sebou zase len ministerstvá. Systém sa tak takmer nijako nezjednodušuje,“
mieni predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Priamo na
regionálne projekty sa MIRRI z nových eurofondov rozhodlo vyčleniť len pol
druha miliardy eur. Zvyšných takmer jedenásť miliárd zostáva v rozhodovacej
právomoci ministerstiev bez ohľadu na to, či bude fungovať jeden alebo deväť
operačných programov.
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22867047/unia-nam-stopla-eurofondy-na-zeleznice-a-cesty.html#Echobox=1647981853
