Vážení predstavitelia (politických strán, výskumných ústavov, odborných škôl, poľnohospodárskych podnikov, ...), milí spoluobčania,

            Prepáčte mi prosím moju odvahu Vám písať a dávať niečo na zamyslenie. Ja som už síce penzista, no už dlhší čas mňa, ale i mnohých mojich  priateľov zaujíma problematika potravinovej sebestačnosti. Je to veľmi dôležitá problematika, ktorej sa v zahraničí venujú s podstatne väčšou pozornosťou a podporou ako je tomu u nás. Však práve potraviny sa celosvetovo stávajú strategickou surovinou, nakoľko ľudí vo svete rýchlo  pribúda a pritom poľnohospodárskej plochy stále ubúda. 
            Z uvedeného dôvodu sa každý štát snaží čo najviac byť vo výrobe potravín sebestačný. U nás sme svedkami, že napriek dobrým prírodným a klimatickým podmienkam už nie sme vo výrobe potravín sebestační, hoci v minulosti sme mali dostatok základných potravín a aj sme značnú časť exportovali. Od našej nežnej revolúcie rapídne poľnohospodárstvo upadlo a zvlášť živočíšna výroba, kde stále klesajú počty zvierat. Doposiaľ sa tento negatívny trend nezastavil a v spoločnosti sa ani nerobia opatrenia na zlepšenie situácie tak, aby aj Slovensko bolo na úrovni okolitých štátov EÚ. 
            Domnievam sa preto, že nastal čas, aby sme sa tejto problematike  podstatne viac a v širšej miere venovali a hľadali východiská, bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Môj predložený návrh by mohol  byť aspoň jedným z podnetov na hľadanie východiska a možno aj jednou cestou na riešenie tohto  zásadného problému. Som si vedomý, že túto problematiku je potrebné riešiť komplexne na zodpovedných miestach, ale to treba robiť urýchlene, aby sme zachránili ešte to, čo sa dá.
            Ďakujem Vám vopred za porozumenie a verím, že prispejete aj Vy svojim dielom k riešeniu tejto závažnej celospoločenskej problematiky.
           

    S úctou

    
Ing. Ivan Voltman