„Viac mlieka = viac zdravia “

    Nezabúdajme na poslanie Svetového dňa mlieka

Ing. Karol Herian, CSc., Žilina

      Svet  je v súčasnosti plný vážnych problémov s korona vírusom, s vojnou na Ukrajine,  domácimi spoločenskými problémami a pod. a akosi zabúdame na základné životné priority týkajúce sa  nášho zdravia. Častokrát  sa necháme uniesť reklamami na prínos rôznych výživových doplnkov a akosi zabúdame na prínos základných tradičných potravín akými sú najmä mlieko a mliečne výrobky. Aj keď si to vždy neuvedomujeme, ale práve mlieko a mliečne výrobky zabezpečujú najdôležitejšie výživové prostriedky s najširším účinným spektrom pre zabezpečenia zdravia. Na podporu spotreby mliečnych výrobkov  a vyzdvihnutia ich  prínosu pre zdravie ľudí sa odborníci na zdravú výživu z celého sveta už v r. 1957  vo Švajčiarskom Interlakene rozhodli  zaviesť  Svetový deň mlieka. 

Deň mlieka nie je žiadna obchodná reklama, je to najmä deň, keď si pripomíname prínos mlieka pre  naše zdravie. Však mlieko nie je obyčajná potravina, je to podstatne viac .   Mlieko a mliečne výrobky z kravského, ovčieho, ale i kozieho mlieka sú ozaj jednou z kľúčových potravinárskych komodít, ktoré sa uplatňujú  pri zabezpečení zdravej výživy obyvateľstva v našom regione už od dávnych čias. Tieto produkty obsahujú  totiž nutrienty,  ktoré sú významné  pre vývoj detského ale i dospelého  organizmu. Mlieko a  mliečne výrobky predstavujú z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú  komoditu pre všetkých ľudí. Okrem toho, už samotná produkcia mlieka má aj širší socioekonomický prínos a to vo využití lúk a pasienkov, v zamestnanosti ľudí na vidieku a v samotnej krajinotvorbe a tiež  pri rozvoji agroturistiky. Tento Svetový deň mlieka sa  celosvetovo  oslavuje už  jednotne s to vždy  1. júna spolu s Medzinárodným dňom detí.

        Každý druh mliečnej výživy má svoje prednosti.  Pri fermentácii každého druhu  mlieka z mliečneho  cukru  laktózy vzniká veľmi prospešná kyselina mliečna,  ktorá má  silné antimikrobiálne účinky, ktoré spôsobujú  potláčanie  nežiadúcej patogénnej mikroflóry. Takéto výrobky sú potom  vynikajúcou zdraviu prospešnou  potravinou   a vo veľkej miere znižujú riziko choroboplodných zárodkov.  Takéto fermentované  mliečne výrobky  môžu konzumovať  i  starší ľudia, ktorí sú intolerantní na  laktózu.

      Pri konzumácii fermentovaných mliečnych výrobkov ako je jogurt, acidofilné mlieko, zákvas a pod. vplyvom baktérií mliečneho kysnutia, sa dosahujú dobré zdravotné výsledky , ale  sa zlepšuje aj imunita organizmu,  zmierňujú sa  alergie, zápalové ochorenia a sú účinné i v boji s rakovinou. Najnovšie sa potvrdilo, že zdravá črevná mikroflóra pozitívne pôsobí aj na zdravie mozgu a preto sú kyslomliečne výrobky i syry  dobrou prevenciou aj pred duševnými chorobami.

      Syry majú tiež veľmi priaznivé účinky na  naše zdravie. Bielkoviny syra, vitamín D a vápnik znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, mŕtvice, koronárnej choroby srdca i cukrovky. Pravidelná konzumácia tvrdých a tučných syrov vedie k zvýšeniu hladiny HDL (dobrého) cholesterolu, čo zaisťuje lepší krvný obeh a zabraňuje vápenateniu ciev. Syry tiež chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami a metabolickými poruchami. Tie môžu zapríčiniť cukrovku, problémy so štítnou žľazou, dnu, alebo aj nadváhu.

         Podstatný zdravotný prínos majú aj mliečne výrobky z ovčieho i kozieho mlieka. Už iba vykysnutý ovčí hrudkový syr a aj bryndza  je „slovenský mikrobiálny fenomén“, ktorý zachováva  všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.  Proces zrenia  spôsobí, že sa v nej pomnožia tzv. probiotiká, ktorých blahodarné účinky na ľudský organizmus čoraz častejšie vyzdvihujú vedci i lekári. Pravidelná konzumácia bryndze  znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, má pozitívne účinky pri prevencii rakoviny hrubého čreva, zažívacích problémoch, alergických ochoreniach, rednutí kostí, cukrovke, zvyšuje imunitu a znižuje dokonca aj krvný tlak. 

      Čerstvé konzumné mlieko je určené najmä pre deti, ktoré nemajú problém s jeho trávením. Mnohí dospelí ľudia však neobľubujú zvlášť sladké mlieko, nakoľko majú problém s jeho straviteľnosťou. Pribúdajúcim vekom totiž sa v ľudskom organizme stráca enzým laktáza, ktorý napomáha štiepiť mliečny cukor – laktózu na jej monosacharidy – glukózu a galaktózu. Tým sa zhoršuje ich trávenie a ľudia získavajú k mlieku odpor.  Pokiaľ však dospelí ľudia budú konzumovať fermentované mliečne výrobky – kyslomliečne nápoje, jogurty, tvaroh, vykysnuté syry a zvlášť staršie dobre vyzreté syry, tak tam sa už laktóza nevyskytuje, lebo  sa fermentáciou mení na kyselinu mliečnu, a takéto výrobky sú už veľmi zdravé a výživné pre všetky kategórie ľudí. 

       Tráviace enzýmy z kyslomliečnych baktérií mliečnych výrobkov  natrávia mliečnu bielkovinu a uvoľňujú zdraviu prospešné  bioaktívne peptidy. Napr. fosfopeptidy, ktoré sú nosičmi minerálnych živín, iné zas viažu niektoré vitamíny (B2, B12, kyselina listová). Objavili sa aj peptidy, ktoré znižujú krvný tlak, a aj „zlý“ LDL cholesterol. Mlieko obsahuje aj mnohé  látky s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré neutralizujú reaktívne kyslíkové radikály a znižujú tak riziko rakovinových procesov.

      Pokiaľ sa týka obáv z mliečneho tuku, tak treba vedieť, že v mlieku sa nachádza 12 hlavných mastných kyselín  a z toho iba 3 sú nasýtené,  ktoré sa považujú za príčinu tvorby zlého cholesterolu. Krátke  a stredne dlhé mastné kyseliny sú však pre organizmus užitočné, lebo podieľajú sa na znižovaní hmotnosti a chránia pred vznikom rakoviny. Veľmi dôležité pre výživu sú polynenasýtené mastné kyseliny a to omegega-6 a omega -3, ktoré sa vyznačujú protizápalovými účinkami. Mimoriadne prospešná je konjugovaná kyselina linolová (CLA),  ktorá bráni ukladaniu tuku a chráni i  pred srdcovými ochoreniami. Mliečne tuky sú aj významným dodávateľom rozpustných vitamínov A, D, E a vitamín K.

       V súčasnosti už na trhu máme  obrovský sortiment mliečnych výrobkov priemyselne  i  farmársky vyrobených.  Je preto už možné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre jeho zdravie.  Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba analógy mliečnych výrobkov.  Využívajme mliečne výrobky nielen na priamu konzumáciu, ale i v kuchynskej úprave. Mýty a dezinformacie šírené   o mlieku v poslednej  dobe sú existenčnou hrozbou  pre zdravú výživu. 

      Napriek všetkým uvedeným pozitívnym vlastnostiam mlieka a mliečnych výrobkov, ich výroba, ale najmä spotreba je v porovnaní doporučovaným dávkami a tiež v  porovnaní s vyspelými štátmi  nepomerne nižšia. Od nežnej revolúcie sa podstatne znížila živočišná výroba i produkcia mlieka. Podstatne sa znížila i spotreba, nakoľko na Slovensku sa v súčasnosti spotrebuje len polovičné množstvo konzumného mlieka a fermentovaných mliečnych výrobkov a iba tretina syrov. Pritom okolité štáty a zvlášť západná Europa pri konzumácii zvýšeného množstva mliečnych výrobkov má menej srdcovo cievnych i onkologických  ochorení a ľudia  dožívajú sa i dlhšieho veku. Slovensko  predsa má bohaté zdroje na zvýšenú produkciu mlieka, má nevyužitých tisíce hetkárov lúk a pasienkov a pritom má aj dostatok  mladých ľudí, ktorí by sa mohli venovať živočišnej výrobe a zvýšiť tak výrobu i spotrebu vlastných potravín. 

      S neustálym  nárastom počtu obyvateľov a so znižovaním plôch poľnohospodárskej pôdy v celom svete sa potraviny stávajú strategickou surovinou. Z tohto dôvodu  úlohou každého štátu by malo byť  zabezpečiť ich dostatočnosť a dobrú kvalitu. Do budúcnosti  vo svete sa považujú  práve mlieko a mliečne výrobky ako kriticky udržateľný zdroj potravín pre ľudí. Potravinová dostatočnosť, by mala byť  preto základnou úlohou  každého štátu zo strategických i socioekonomických  dôvodov.

      Odporučované  strategické ciele  v súlade s poslaním Svetového dňa mlieka sú :

-  Postupne obnoviť  slovenskú potravinovú sebestačnosť a konkurencieschopnosť vrátane 

  mlieka a mliečnych výrobkov,

-  Podporovať aktivity na zvýšenie domácej výroby a spotreby zdravých potravín a mliečnych  

  výrobkov  a to i v rámci školského stravovania,

-   Zvýšiť záujem mladých ľudí  o prácu v poľnohospodárstve i v  krajinotvorbe ,

-   Chrániť a využiť domáce  zdroje - nevyužitú pôdu i pasienky   a využiť nezamestnaných

  ľudí.

-Podpornými  akciami  zvyšovať najmä domácu  výrobu a  aj spotrebu mlieka  a  mliečnych výrobkov na   ODSP a to aspoň na  250  kg/osobu/rok, 

- Zvýšiť podiel slovenských mliečnych výrobkov  v obchodnej sieti na vyše  50 %,

- Zabrániť dovozu mlieka a ml. výrobkov za dumpingové  ceny a zvýhodniť   podporu  domácej  živočíšnej výroby.  Vo veľkovýrobných podmienkach podporovať  koncentráciu  a špecializáciu  základných mliečnych   výrobkov a na  úrovni regiónov    podporovať rozvoj  výroby  regionálnych  mliečnych   špecialít a tradičných výrobkov,

-   Spracovanie mlieka  orientovať na výrobu našich tradičných  mliekarenských  výrobkov a 

  podporovať vytváranie odbytových  družstiev. 

      Tých problémov týkajúcich sa zabezpečenia požadovanej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov je ešte podstatne viac a majú široké dopady na zdravie ľudí, ale i na zabezpečenia  celospolkočenských potrieb. Dôležité je, aby sme si aj tieto prínosy mlieka a mliečnych výrobkov najmä pre zdravie ľudí pripomínali  práve v Deň mlieka a zároveň aby sme robili aj potrebné opatrenia na zlepšenie súčasného stavu.

  Stále ostáva v platnosti  heslo : „Viac mlieka = viac zdravia “