Vykurovanie domácnosti je v našich zemepisných šírkach nevyhnutný predpoklad na plnohodnotné strávenie času v príbytkoch.

Jeseň je tým obdobím, kedy ľudia začínajú opäť pociťovať potrebu, zabezpečiť si teplo domova. Ono je tvorené nielen priaznivými medziľudskými vzťahmi, ale racionálne a pragmaticky, aj rôznymi zdrojmi tepla, ktoré pochádza z vykurovania.

Vidiecky parlament na Slovensku spolu s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa rozhodol usporiadať na základe dopytu potrieb z regiónov, sériu stretnutí s občanmi najmenších obcí okresov ZV, DT a KA na tému správneho vykurovania.

Téma vykurovania, či spaľovania rôznych typov paliva už z časti zaznievala aj na úvodných stretnutiach s občanmi, kde boli v pútavým spôsobom prezentované dopady ľudského konania na zmenu klímy a nástroje, alebo praktické návody, ako tento negatívny trend zvrátiť. Na jednom z workshopov, si zúčastnená verejnosť, od škôlkarov až po dôchodkyne, mala možnosť vyskúšať tradičné miesenie v dubovom koryte a pečenie chleba . Rozhovory práve o kvalite paliva, dyme, splodinách a ich dopadoch na ľudské zdravie, či dopady na životné prostredie – prevažne kvalitu ovzdušia, podnietili ďalšie zamyslenia nad lokálnou potravinovou sebestačnosťou, možnosťami verejnej dopravy, či ľudského konzumu a jeho dopadu na zdroje planéty. Zodpovedný a udržateľný spôsob života by mal byť kľúčovým predmetom na školách - často krát zaznievalo z úst zúčastnených.

Ľudský chtíč, lenivosť... ale hlavne neznalosť dopadov ľudských aktivít, má negatívny dopad nielen na kvalitu medziľudských vzťahov, ale aj zdravé životné prostredie.

Obyvatelia malých obcí, ďalej od centier veľkých miest, často pociťujú nezáujem zo strany „tých, čo rozhodujú“. Majú pocit, že nik ich potreby nepočúva. Kvalita ciest, absencia siete vodovodov a kanalizácii, či nízke možnosti zamestnania, považujú za kľúčové problémy svojich regiónov. Obyvatelia sú hrdí na svoju malebnú obec, prírodu naokolo. Radi by ich rozvíjali.

Toto sú závery, ktoré zazneli pri debate o potrebách obcí a obyvateľov.

Len na základe štruktúrovaného rozhovoru, mapovaní potrieb obyvateľstva, priamo v prostredí, ktoré poznajú, sa máme šancu dozvedieť o krásach, ale aj Ich problémoch.

Ako spoločný ukazovateľ hodnôt, ktoré ľudia vnímajú, sú stromy v krajine. Stromy popri ceste, ktoré vysadil pán učiteľ so žiakmi. Stromy v ovocných sadoch, ktoré štepili ešte starí otcovia. Regionálne špeciality a jedinečné krajové odrody, či lokálne pomenovania.

Dišputy o „nešpli“(Maespilus germanica), dulovom syre, či domácej hruškovici, dokážu vtiahnuť do problematiky klímy interaktívnou formou aj menej výrečných a hanblivých účastníkov.

Aj toto bol dôvod, prečo sa prepojili projekty CLIFF a LIFE IP. Expertíza, individuálny prístup k miestnym problémom a znalosť vidieckeho prostredia prispeli tiež k našej spolupráci. Niektoré podujatia boli venované viac mladším ročníkom, iné mamičkám na materskej, ďalšie dlhodobo nezamestnaným, či záhradkárom na dôchodku.

Veríme, že spoločne si nájdeme cestu, ako zabudnúť na zle osvojené zvyky, že čo oko nevidí, srdce nebolí. Že do piecok budeme kúriť len kvalitným a vysušeným palivom, vhodnými technikami. Že pravidelne pozveme do svojich domácností kominára, aby zhodnotil stav dymovodu.

Ovzdušie a klíma sú entity, ktoré nepoznajú hraníc. Preto sa o ich stav a kvalitu musíme starať spolu.

 Ladislav Bíro BBSK