Zázraky nemožno očakávať

Špeciálna rastlinná výroba už zrejme dosiahla svoje dno, uplynulé mesiace a výkyvy v cenách klasických poľných plodín ukázali, aká dôležitá je v poľnohospodárstve diverzifikácia, pri ktorej práve špeciálne plodiny ako zelenina a zemiaky môžu zohrať svoju rolu – aj takto hodnotí situáciu v sektore predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast.

Ako hodnotíte uplynulý rok vo vašom sektore? Dá sa hodnotiť skôr ako dobré obdobie, alebo horšie oproti predchádzajúcim rokom?

Pre sektor zeleniny a zemiakov je náročný každý rok. Zahraničná konkurencia nespí a štáty, ktoré si uvedomili nevyhnutnosť podporovať sektor špeciálnej rastlinnej výroby majú pred nami náskok. Napriek tomu zostávam optimista, verím, že už sme dosiahli „výmerové dno.“ Je čas sa od neho odraziť a plochy zemiakov a zeleniny by mohli začať rásť.

Práve v roku 2023 sme vstúpili do nového programového obdobia, ktorý sľuboval zmeny v slovenskom agrosektore. Aké boli vaše očakávania a aká bola oproti tomu prax?

Určité zmeny nastali, ale zázraky nie je možné očakávať. My, zeleninári a zemiakari, sme sa do prípravy Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 aktívne zapájali. Po roku je možné hodnotiť len nastavenie, nie výsledky. Za potrebné považujem zosúladiť podporovanú zeleninu vo viazaných platbách v I. pilieri a v šetrných postupoch v II. pilieri. Mrzí nás, že zemiaky sa nepodarilo presadiť ako komoditu podporovanú formou viazaných priamych platieb a veľmi nás mrzí, že chýba reálna finančná podpora zakrytých plôch, teda skleníkov a fóliovníkov. Pozitívne hodnotíme komunikáciu s ministerstvom pôdohospodárstva pri príprave strategického plánu. Bohužiaľ, niektoré naše zásadné pripomienky vypočuté neboli, čo sa negatívne prejaví vo výmerách, resp. množstve produkcie.

Možno teda hovoriť aj o istých sklamaniach?

Veľkým sklamaním sú sektorové intervencie. Ministerstvo bohužiaľ nepočúvalo požiadavku sektora na nastavenie finančných prostriedkov pre reálne potreby pestovateľov zemiakov. Vypočulo len požiadavku na celkový objem finančných prostriedkov na celé obdobie. Na zemiaky je alokovaná čiastka 12,2 milióna eur. Čo však hodnotíme veľmi negatívne, sú aktuálne ročné alokácie, ktoré bohužiaľ nereflektujú na požiadavky pestovateľov zemiakov. Tieto je možné zmeniť až od roku 2026, no veľmi potrebná by bola úprava už o rok skôr. Veríme, že sa to zmenou legislatívy a aktívnou prácou súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva podarí.

Nový strategický plán sľuboval posilnenie podpory špeciálnej rastlinnej výroby – dá sa povedať, či cítite v tomto smere lepšiu podporu? Môžeme hovoriť aj o navýšení pestovateľských plôch tak, ako si to od strategického plánu v dlhodobom horizonte sľuboval samotný agrorezort pri jeho tvorbe?

Z pohľadu zeleninárov stúpli viazané priame platby a dosahujú historické maximum, a aj v porovnaní s inými štátmi EÚ sú obstojné. Avšak predtým sme boli dlhodobo na opačnom konci. Taktiež sa zmenili podmienky pri šetrných postupoch, neprojektové podpory. Aktuálne sú oveľa lepšie a logickejšie nastavené, ale na druhej strane platby klesli.

Je to len o navýšení platieb, alebo sú potrebné aj iné opatrenia?

Tu treba povedať, že pestovatelia zeleniny a zemiakov potrebujú hektárovú podporu, vypočítanú na základe skutočných nákladov, ktorá im zabezpečí konkurencieschopnosť. V praxi má pestovateľ na malej ploche naviazané veľké finančné prostriedky so slabou podporou, a preto majú poľnohospodári veľkú dilemu, či takéto riziko podstupovať. Stredné a veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sú dlhšie etablované v oblasti pestovania zeleniny a zemiakov, majú flexibilnejší prístup k investičným prostriedkom, nakoľko aj finančné inštitúcie ich hodnotia ako dlhodobých a stálych partnerov. Ale aj títo aktívni pestovatelia potrebujú ďalšie zdroje vo forme podpory investícií.

A čo menší producenti?

V prípade začínajúcich, malých a rodinných farmárov zas môžeme hovoriť o tom, že z dôvodu potreby vyšších investícií a nižšej návratnosti v počiatočnej fáze podnikania majú ťažší prístup k bankovým úverom a leasingom. Finančnú situáciu im môže pomôcť vyplniť práve projektová a neprojektová podpora. Pestovatelia zeleniny a zemiakov potrebujú, bez ohľadu na veľkosť, vzhľadom na finančnú náročnosť, podporu investícií do vertikály – na nákup technického vybavenia, poľných technológií vrátane závlahových detailov, výstavbu skladov, výstavbu a rekonštrukciu zakrytých plôch zeleniny –  skleníkov a fóliovníkov, na využitie obnoviteľných zdrojov energie a na pozberové a spracovateľské kapacity smerujúce v rámci vertikály k agropotravinárstvu.

Takže cieľom výziev má byť podpora sebestačnosti?

Presne tak. Podpora tých, ktorí reálne vyrábajú a ich produkcia je dostupná na slovenskom trhu alebo svoju produkciu exportujú. Finančné prostriedky z verejných zdrojov by mali byť vynakladané s týmto zreteľom. Rozvoj špeciálnej rastlinnej výroby zabezpečí kombinácia opatrení podpôr z I. a II. piliera, v kombinácii s dobre nastavenými sektorovými opatreniami pre zeleninu a zemiaky a samozrejme aj štátnou pomocou, v symbióze s legislatívou upravujúcou napríklad sezónne zamestnávanie. Iba samotné navýšenie hektárových platieb situáciu nerieši.

Strategický plán a nové obdobie sa malo zamerať aj na podporu aktívneho poľnohospodára. Hodnotíte uplynulý rok z tohto pohľadu ako prínosný?

Definícia aktívneho poľnohospodára bola veľmi nešťastne a nejasne formulovaná a je už chvalabohu zmenená. Z pohľadu špeciálnej rastlinnej výroby treba konštatovať, že kvôli legislatívnym nedostatkom a byrokratickým podmienkam v oblasti finalizácie a predaja vlastnej výroby, významná časť malých poľnohospodárov funguje v sivej ekonomike. Z toho dôvodu ani nie je možné presne povedať, akou mierou sa podieľajú na poľnohospodárskej výrobe, resp. na potravinovej sebestačnosti štátu. Potenciál jednoznačne existuje a preto je nevyhnutné podporné a legislatívne režimy nastaviť tak, aby malé a rodinné farmy boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky a aby sa stali plnohodnotnými partnermi na trhu, aby sa ich produkty reálne dostali do obchodov a k spotrebiteľom.

Rok 2023 bol pomerne turbulentný čo sa týka cien komodít – samozrejme hovorilo sa o pšenici, kukurici alebo repke. Ako túto situáciu pociťovali zeleninári a zemiakari?

Na Slovensku potrebujeme jednoznačne diverzifikovať poľnohospodársku výrobu. Komodity špeciálnej rastlinnej výroby majú nízky podiel na celkovej produkcii a pokles podielu špeciálnej rastlinnej výroby má negatívny vplyv na zamestnanosť na vidieku. Diverzifikácia existujúcich pestovateľov a zapojenie nových, veľkých, stredných, malých a mladých stojí a padá na ich ochote niesť riziko a nemalé náklady spojené s pestovaním zeleniny a zemiakov. Práve rok 2023 ukázal, aká je diverzifikácia výhodná a potrebná. Ukazuje sa, že keď sú ceny konvenčných komodít nízke, ekonomiku poľnohospodára potiahne zelenina a zemiaky. Platí to samozrejme aj opačne. Preto sa ukazuje ako správne mať diverzifikovanú rastlinnú výrobu.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2024?

Máme nového rezortného ministra. Keďže s ním intenzívne komunikujeme a vníma naše problémy a návrhy riešení, očakávania sú ambiciózne. Veríme, že sa špeciálna rastlinná výroba posunie výrazne smerom k produkcii a rastu výmer tých komodít, ktoré si nájdu miesto na stoloch spotrebiteľov, v spracovateľskom priemysle – mraziarňach a konzervárňach, ale aj na zahraničných trhoch, keďže v niektorých komoditách máme exportný potenciál. Dúfam, že minister, ako aj celé ministerstvo, budú otvorení načúvať nám – poľnohospodárom a verím, že sa konečne dočkáme aj priebežného vyhodnocovania strategického plánu SPP 2023 – 2027, ale aj celého agrosektora, aby sme vedeli, kde sme, kam sa chceme dostať a hlavne, ako sa tam dostaneme.

Autor článku: Ivana Kaliská