Zelenšia výroba cukru v Seredi
Výroba cukru bude na Slovensku ekologickejšia ako doposiaľ. Prispeje k tomu výstavba novej kotolne v Slovenských cukrovaroch v Seredi. Dosiaľ využívajú kotolňu na hnedé uhlie stojacu v susednom areáli. Vznikla v roku 1962. V roku 2021 by ju však mala nahradiť nová technológia využívajúca zemný plyn a bioplyn. Investícia dosiahne 6 miliónov eur, štát ani eurofondy k nej neprispejú.
Ukončenie plynofikácie v cukrovarníckom priemysle na Slovensku
„Nová kotolňa bude znamenať ozelenenie výroby. Nechceme urobiť kotolňu, ktorá dnes splní aktuálne štandardy, ale chceme urobiť kotolňu, ktorá bude 10-20 rokov naozaj spĺňať environmentálne predpoklady uhlíkovej neutrality, ktoré Európska únia plánuje od roku 2050. Staneme sa lídrom v redukcii oxidu uhličitého a síranov,“ vysvetlil konateľ Slovenských cukrovarov Adrián Šedivý.
Na Slovensku bolo v minulosti desať cukrovarov, v súčasnosti fungujú už len dva. Druhý podnik v Trenčianskej Teplej už plynofikáciou prešiel.
„Už pred časom sme túto investíciu realizovali, takže aktuálny krok v Seredi je len ukončením plynofikácie v cukrovarníckom priemysle na Slovensku. Treba povedať, že ani v Európe toto nie je bežné. Väčšina európskych, aj tých veľkých, cukrovarov, funguje ešte stále na uhlie alebo na ťažký vykurovací olej. Slovensko je tak jednou z prvých krajín, ktorá má kompletne plynofikované cukrovary,“ dodal Michal Abelovič z Považského cukru.
Základný kameň novej kotolne poklepali v areáli cukrovaru zástupcovia jeho vedenia aj s ministrom Jánom Mičovským.
„Nemožno neoceniť tento krok, pretože my musíme vyrábať nielen kvalitné potraviny, ale aj v kvalitnom prostredí. Otvorene musíme priznať, že najväčší dlh, ktorý náš rezort má, je najmä voči spracovateľom surovín, teda voči potravinárom. Tento dlh je obrovský a ja si myslím, že tento dnešný veľmi sympatický počin, bez podpory štátu, je doslova oceneniahodným,“ uviedol šéf rezortu pôdohospodárstva Ján Mičovský.
Na Slovensku aktuálne vyrobíme ročne okolo 170 tisíc ton cukru. Cukrová repa sa pestuje na výmere okolo 22 a pol tisíc hektárov. Výmery však za uplynulé roky klesli.
„Potrebujeme mať istotu, že spracovatelia nám cukrovú repu odoberú a výkupné ceny budú vyššie ako teraz, keď nepokrývajú výrobné náklady. Potrebujeme preto podpory aj zo Zelenej nafty, aj cez tretí pilier, teda peniaze z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Ešte rozhodnutím minulej vlády malo byť ročne vyčlenených 19 miliónov eur, ale tá čiastka je každoročne o niečo menšia,“ povedal Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy.
Sme sebestační ale na pultoch ho nie je veľa
Cukrová vertikála je na Slovensku jednou z fungujúcich agropotravinárskych vertikál. Na daniach a odvodoch ročne prinesie do štátneho rozpočtu asi 42 miliónov eur.
„Našou novou investíciou, ktorou ozeleňujeme výrobu cukru, by sme radi vyzvali aj slovenských spotrebiteľov, aby siahali najmä po slovenskom cukre. Slovenské potravinárske výrobky sú bezpečné pre nich ako spotrebiteľov, ale aj bezpečné pre životné prostredie, pre prostredie, v ktorom žijeme. Voľbou domáceho cukru zároveň zabránime dovozom zahraničného cukru, ktorý sa k nám vozí z obrovských vzdialeností, napríklad aj z Brazílie, a ktorého kvalitatívne štandardy ani nepoznáme. Nehovoriac o obrovskej uhlíkovej stope, ktorá tým vzniká,“ vyjadril sa konateľ Slovenských cukrovarov Adrián Šedivý.
Hoci sme vo výrobe cukru sebestační, na pultoch je ho stále len asi polovica zo Slovenska. Zvyšok sa stále dováža. Na druhej strane sa náš cukor vyváža za hranice. To zvyšuje uhlíkovú stopu, ktorá je v rámci ozelenenia potravinovej produkcie nežiaduca.
„Je potrebné apelovať aj na obchodné reťazce, ale aj na spotrebiteľov, aby sme si všímali, čo kupujeme. Aby sme mysleli na to, že vieme dorobiť slovenský cukor, ale bohužiaľ v obchodoch je ho stále len asi 50 percent,“ uzavrel predseda SPPK Emil Macho.
Autor článku: Ivana Kaliská
